doko

Starobné dôchodkové sporenie je sporenie na osobný účet sporiteľa. Účelom tohto sporenia je spolu so starobným poistením z prvého piliera, zabezpečiť príjem v starobe sporiteľovi alebo v prípade jeho smrti,  príjem pozostalým.

Príspevky na starobné dôchodkové sporenie platí  zamestnávateľ za svojich zamestnancov, samostatne zárobkovo činná osoba a dobrovoľne dôchodkovo poistená osoba, ak je povinne zúčastnená na tomto sporení platí za seba, štát a sociálna poisťovňa platia príspevky za zákonom určené osoby. Výška platených príspevkov je pre každého platiteľa rovnaká a to 9 % z vymeriavacieho základu.

Zo starobného dôchodkové sporenia sa za určených podmienok vypláca starobný dôchodok, predčasný starobný dôchodok a pozostalostný dôchodok ( vdovský, vdovecký, sirotský). Základnou podmienkou je, aby bol sporiteľ najmenej 15 rokov účastníkom dôchodkového starobného sporenia, a aby dovŕšil najmenej vek určený pre nárok na priznanie starobného dôchodku. (spravidla 62 rokov, pri predčasnom starobnom dôchodku je to spravidla 60 rokov). Pritom sa ako samozrejmosť predpokladá, že súčasne bude vyplácaný aj príslušný diel   dôchodku z prvého piliera.

Pri splnení nároku na starobný alebo predčasný starobný dôchodok je podľa všetkého, základnou otázkou to, za akých podmienok a o koľko bude výnos v druhom pilieri vyšší, než by bol z prvého piliera. Podľa vyjadrenia viacerých odborníkov je jasné len to, že čím dlhšie bude toto sporenie trvať, tým väčšia je pravdepodobnosť, že sa táto forma dôchodkového sporenia oplatí a bude výnosnejšia. Záruku, o aké  percento to bude  viac než z prvého piliera, si z týchto odborníkov nedovolil povedať nikto.  Ak by sme sa držali len samotného zákona, tak takouto minimálnou dobou by malo byť 15 rokov. No túto dobu spochybňuje takmer každý z odborníkov, a sami hovoria o dĺžke sporenia  nie  kratšej ako 20 rokov.
Čo sa ale s nasporenou čiastkou stane, ak sa sporiteľ  nedožije výplaty starobného alebo predčasného dôchodku?

Zákon jednoznačne určuje postup vtedy, ak ostali vdova (vdovec) a nezaopatrené deti. V tom prípade sú najprv vyplatené pozostalostné dôchodky. Ak, ale tieto osoby neostali, potom nastupuje dedičské konanie. Aj pre tento prípad je síce v zákone určený postup, ale podľa môjho názoru ide o veľmi zložitý systém, ktorý sa stručne a jednoducho vysvetliť, ani  nedá. Presvedčiť o tom sa môžete aj sami, ak si prečítate napríklad znenie § 40 zákona č. 43/2004 Z.z.  zákona o starobnom dôchodkovom sporení.

Faktom ostáva skutočnosť, že ľudia sa akosi z druhého piliera hromadne neodhlasujú, doteraz to bolo vraj okolo 6 000 sporiteľov. Čo z asi jeden a pol milióna sporiteľov je kvapka v mori. Ja osobne si myslím, že je to okrem iného aj v tom, že tí sporitelia čo  v druhom pilieri sú, veria tomu, že z neho nemôžu za normálnych okolností získať menej, než z prvého piliera. Naopak vždy je nejaká šanca získať viac.

A druhá domnienka je tá, že ak by sa dôchodku z  druhého piliera sporitelia nedožili, tak okrem výplaty pozostalostných dôchodkov sa tzv. aktuálna hodnota osobného dôchodkového účtu zomretého vyplatí buď osobe, ktorú si sporiteľ v zmluve určil, alebo nastúpi dedičské konanie. Jedným slovom sporitelia sú presvedčení, že z týchto nasporených peňazí budú mať osoh oni sami alebo ich príbuzní. Čo sa v prvom dôchodkovom pilieri veru stať nemôže.

Za týchto okolností sú ich postoje úplne  logické a niet sa im čo diviť. Jediný problém, ktorý nevie dnes vyriešiť nikto je ten, či tento zákon bude v takejto podobe platiť stále, alebo dôjde k jeho nežiadúcim zmenám.  Vlastné rozhodnutie  a odpoveď na otázku z titulku si za týchto okolností žiaľ, musí dať každý sporiteľ sám.

Správne rozhodnutie vám želá doko.

O využití pracovného práva v praxi si môžete prečítať aj  na doko.blog.pravda.sk/