Základy vzniku branných síl Slovenskej republiky sú zakotvené v Čl. 25 Ústavy Slovenskej republiky. Tento veľmi krátky, ústavný článok deklaruje, že „ Obrana Slovenskej republiky je povinnosťou a vecou cti každého občana. Zákon ustanoví rozsah brannej povinnosti. Nikoho nemožno nútiť, aby vykonával vojenskú službu, ak je to v rozpore s jeho svedomím alebo náboženským vyznaním. Podrobnosti ustanoví zákon“. Nič viac, ale ani nič menej.
Bolo potrebné čakať až do poslednej chvíle, aby Národná rada Slovenskej republiky 16.12.1992 svojim zákonom č.3/1993 Z.z. o zriadení Armády Slovenskej republiky, ktorý nadobudol účinnosť 1.1.1993, položila nový základ pre vytvorenie, výstavbu a ďalšiu existenciu slovenskej samostatnej armády. Z neho vyplynuli pre armádu tieto úlohy: brániť slobodu, nezávislosť, suverenitu a územnú celistvosť Slovenskej republiky, pomáhať pri predchádzaní živelným pohromám, katastrofám a haváriám ohrozujúcim ľudské životy, alebo majetok vo veľkom rozsahu a pomáhať pri odstraňovaní ich následkov. Okrem toho plnila armáda aj úlohy v rámci mierových síl Organizácie Spojených národov, vojenských misií a iných medzinárodných organizácií. Armádu tvorili jednotlivé druhy vojsk, vojenské zariadenia, Vojenská polícia, Vojenské spravodajstvo, vojenské správy, úrady ministerstva obrany, vojenské súdy a vojenská prokuratúra. Hlavné druhy vojsk armády boli pozemné vojsko, letectvo a protivzdušná obrana. Orgánom velenia bolo až do 25. augusta 1994 Veliteľstvo armády Slovenskej republiky. Za jeho prvého veliteľa bol vymenovaný generálmajor Ing. Július Humaj.
Od 26. augusta 1994 bolo veliteľstvo novelou zákona o armáde pretransformované na generálny štáb ako najvyšší orgán velenia slovenskej armády. Počas existencie Armády Slovenskej republiky generálnemu štábu velili: generálporučík. Ing. Július Humaj, generálmajor Ing. Marián Mikluš a generálplukovník Ing. Jozef Tuchyňa.
Základné zložky ozbrojených síl tvoria: pozemné sily, vzdušné sily a sily výcviku a podpory. Organizačne sa ozbrojené sily členia na zväzky, útvary, jednotky, úrady a zariadenia. Ozbrojené sily sú rozhodujúcim výkonným prvkom systému obrany Slovenskej republiky. Ich hlavnou úlohou je zaručovať bezpečnosť štátu pred vonkajším napadnutím cudzou mocou, a plnenie záväzkov vyplývajúcich z medzinárodných zmlúv, ktorými je Slovenská republika viazaná. Ozbrojené sily sa tiež podieľajú na zachovávaní verejného poriadku a bezpečnosti štátu, jeho zvrchovanosti, územnej celistvosti a nedotknuteľnosti hraníc. Zákon presne špecifikuje použitie ozbrojených síl v čase bezpečnosti, vojny, vojnového stavu, výnimočného stavu a núdzového stavu. Ozbrojené sily riadi vláda a ministerstvo obrany a velí im prezident Slovenskej republiky, náčelník generálneho štábu a ostatní ustanovení velitelia vo svojej podriadenosti. Velenie ozbrojeným silám odborne, organizačne a technicky zabezpečuje generálny štáb na čele, ktorého je náčelník generálneho štábu. Prvým náčelníkom generálneho štábu bol generálplukovník Ing. Jozef Tuchyňa. Nasledoval generál Ing. Milan Cerovský a generál Ing. Ľubomír Bulík, CSc.
Ministerstvo obrany pri riadení ozbrojených síl spracúva základné koncepčné dokumenty, plány použitia, navrhuje počty osôb a techniky. Zodpovedá za doplňovanie, prípravu a riadenie mobilizácie a vykonáva vnútornú kontrolu v ozbrojených silách.
O vyslaní ozbrojených síl mimo územia Slovenskej republiky rozhodujú príslušné ústavné orgány. Súhlas na vyslanie mimo územia Slovenskej republiky sa od |profesionálneho vojaka už nevyžaduje. Ozbrojené sily sú financované zo štátneho rozpočtu. Majetok štátu, ktorý je v užívaní ozbrojených síl spravuje ministerstvo obrany. Štát v konaní pred súdmi vo veciach ozbrojených síl zastupuje ministerstvo obrany.
Zásadné zmeny pri výstavbe ozbrojených síl sa udiali 1. januára 1998 kedy bol zákonom č. 370/1997 Z.z. o vojenskej službe zrušený výraz vojak z povolania, ktorý nahradil nový názov profesionálny vojak. Počas platnosti tohto zákona vstúpila Slovenská republika 29.3.2004 do vojenskej aliancie NATO. 1. septembra 2005 nadobudol účinnosť zákon č.346/2005 Z.z. o štátnej službe profesionálnych vojakov ozbrojených síl Slovenskej republiky, ktorý vytvoril legislatívne podmienky pre prechod na úplnú profesionalizáciu ozbrojených síl Slovenskej republiky. Historický ojedinelý jav nastal 1.1.2006 kedy zanikla základná vojenská služba. Táto sa postupne skracovala z pôvodných 24 mesiacov v roku 1989 až na 6 mesiacov v roku 2005. Ešte v roku 2000 bolo na výkon vojenskej služby povolaných 23 378 odvedencov, kým v roku 2005 to bolo už len 2636 odvedencov.
Aj počty profesionálnych vojakov sa menili. Napríklad koncom roka 2000 ich bolo 12 992 kým v roku 2005 asi 16 000. Podľa vyjadrenia ministra obrany v septembri 2007 slúžilo v slovenských ozbrojených silách 1305 žien. A koľko generálov, ktorí boli v aktívnej službe vymenoval od 1.1.1993 prezident Slovenskej republiky? Zatiaľ je to 47. Koľkí z nich sú ešte v profesionálnej službe alebo či tohtoročné plánované výdavky zo štátneho rozpočtu pre rezort obrany vo výške 28 a pol miliardy Sk sú veľké alebo malé?
Odpovede na položené otázky už nechám len na vás, hoci aj ako námet do krčmových debát alebo na surfovanie po internete.J.Kotulič
Komentáre
Taká základná služba
profesionalna?