doko

Ako áno, ako nie, ale náš vianočný darček sme s manželkou symbolicky otvorili až 1.mája 2017.  Naše deti nám totiž, pod vianočný stromček, darovali rekreačný pobyt  na Zamagurí. A tak, aj keď počasie nebolo excelentné, aj tak som ho ja využil najmä na poznávanie okolitej krásnej prírody. Samozrejme, že s manželkou po boku a s fotoaparátom v ruke. Obidvoch nás zaujala obec Osturňa. Tá má totiž, už od roku 1979 Pamiatkovú rezerváciu ľudovej architektúry, do ktorej patrí až 157 pamiatkovo chránených, najmä z dreva postavených objektov. Poukladané popri ceste, tiahnu sa až do vzdialenosti 9,5 km, ale stojí zato si ich pozrieť. Okrem iného aj preto, že jej obyvatelia, ktorých je len asi 300, dodnes nosia typický goralský odev a žijú už po stáročia, najmä z darov svojich skromných poličiek. Táto pohraničná obec susedí s Poľskom a je skvostom Zamaguria. Nadmorská výška chotára je v rozmedzí 640 až 840 metrov. Originalita miestnej architektúry spočíva v tom, že rámy okien, nárožné konce brvien i škárovanie medzi brvnami sú pestro maľované. V Osturni sa nachádzajú aj tri prírodné jazierka. Z chotára obce je čarokrásny výhľad nielen na Spišskú Maguru, ale aj na Belianske Tatry. Prvá písomná zmienka o obci je z roku 1593. Ja ponúkam niekoľko fotografií z tejto obce.

Viac obrázkov môžete vidieť aj na https://commons.wikimedia.org/wiki/Category:Pamiatkov%C3%A1_rezerv%C3%A1cia_%C4%BEudovej_architekt%C3%BAry_(Ostur%C5%88a)   Pekný zvyšok, druhého predlženého, májového víkendu praje doko.