doko

Dovolenky sú už v plnom prúde. Niekto  spĺňa podmienky na štvortýždňovú a niekto už na päťtýždňovú dovolenku. To vtedy, ak do konca  kalendárneho roka dovŕši  aspoň 15 rokov trvania pracovného pomeru po 18. roku veku. Pre tento účel sa okrem samotného trvania pracovného pomeru započítavajú aj obdobia, ktoré môžeme nazvať ako tzv. náhradný čas. 

Práve pri ich posudzovaní sa v praxi vyskytol takýto prípad: Otec dieťaťa, ktorý mal trvajúci pracovný pomer, nazvime to, že u  hlavného zamestnávateľa, bol  zároveň  aj  na rodičovskej dovolenke. Popri tom mal uzavretý ešte jeden pracovný pomer na kratší pracovný čas.  Takýto stav trval 6 mesiacov. Tento zamestnanec teraz chce, aby mu toto obdobie bolo započítané pre účely splnenia nároku 5 týždňovej dovolenky  dvojnásobne, čiže jeden rok. Argumentuje tým, že mal dva pracovné pomery.
Takže, najprv si uveďme, ktoré činnosti sa vlastne do času trvania pracovného pomeru  po 18. roku veku pre účely určenia dĺžky dovolenky započítavajú? ( § 103 ods. 5 a 6 ZP). Je to čas :

a)      trvalej starostlivosti o dieťa do troch rokov veku

b)      výkon vojenskej služby a služby v bezpečnostných zboroch

c)      úspešne ukončeného štúdia

d)     vedeckej ( umeleckej) ašpirantúry

e)      doktorandského štúdia

f)       členstva v družstve ak zároveň išlo o pracovný vzťah

g)      osobnej starostlivosti o blízku osobu, ak sú splnené zákonné požiadavky

h)      prípravy na povolanie

i)        poberania invalidného dôchodku alebo vedenia v evidencii nezamestnaných

j)        neoprávnenej väzby

k)      výkonu samostatne zárobkovej činnosti .

l)        trvanie pracovného pomeru a iné započítateľné obdobia získané v cudzine.

Podľa § 103 ods. 7 ZP  sa ale všetky obdobia, ktoré sú uvedené v § 103 ods. 1 až 6 , čiže aj tie, ktoré sú uvedené vyššie,  nemôžu pre účely dovolenky započítavať vtedy, ak spadajú do času v ktorom trval  pracovný pomer zamestnanca. Ak sa takéto obdobia navzájom prekrývajú, potom sa môžu započítavať pre účely určenia nárokovej dĺžky dovolenky len raz. V našom príklade, ide práve o prekrývanie sa, preto je možné s prihliadnutím na vyššie uvedené, zarátať pre stanovený účel len obdobie  v trvaní 6 mesiacov.
Uvedený prípad sa mohol podľa mňa  stať aj preto, že  predmetný § 103 ods. 7 sa odvoláva  na niečo ( ods. 1 až 6 ), čo nemá logiku. Ods. 1 až 4  totiž rieši samotný nárok na dovolenku zamestnanca a nie obdobia činnosti, ktoré sa zaratávajú na určenie jej dĺžky. Podľa mňa by sa totiž predmetný ods. 7 mal správne odvolávať len na ods. 5 a 6. V tejto domnienke ma utvrdzuje   nielen ust. § 144 ods.3 ZP ale aj pôvodné znenie § 103 Zákonníka práce č. 65/1965 Zb.
Prajem pekný pracovný deň.doko