Novelizovaný Zákonník práce danú problematiku rieši najmä v ust. § 85,87,90 a 91. Paragraf 87 ods. 4 Zákonníka práce určil, že pracovný čas v priebehu 24 hodín nesmie presiahnuť 12 hodín. Pracovný čas je v § 85 definovaný ako časový úsek, v ktorom je zamestnanec k dispozícii zamestnávateľovi, vykonáva prácu a plní povinnosti v súlade s pracovnou zmluvou. Za týždeň priemerný pracovný čas nesmie prekročiť 48 hodín, vrátane práce nadčas. Výnimka je v § 85a, ktorá platí pre zdravotníckych zamestnancov a umožňuje im tento limit prekročiť o 8 hodín, ale len za toho predpokladu, že zdravotnícky zamestnanec s tým súhlasí. To či takéto limity sú aj dodržiavané sleduje každý zamestnávateľ len za seba.
Vieme, že pracovná zmena je časť ustanoveného týždenného pracovného času, ktorý je zamestnanec povinný na základe vopred určeného rozvrhu pracovných zmien odpracovať v rámci 24 hodín po sebe nasledujúcich a prestávka v práci. Začiatok a koniec pracovného času a rozvrh pracovných zmien určí zamestnávateľ po dohode so zástupcami zamestnancov a oznámi to písomne.
Prácou na zmeny je taký spôsob organizácie pracovného času, pri ktorom zamestnanci jeden druhého striedajú na rovnakom pracovisku podľa určitého rozvrhu a v priebehu určitého obdobia pracujú v rôznom čase. Novela toto rozšírila v tom zmysle, že to platí aj v prípade striedania zamestnancov, ktorí sú v zmenách ak dôjde k ich súbežnému výkonu práce pri nadväzovaní zmien, ale najviac po dobu 1 hodiny. Pritom by sa nemalo stať aby zamestnanec pracoval v nočných zmenách 2 týždne po sebe. Rozvrhnutie pracovného času je zamestnávateľ povinný oznámiť zamestnancovi najmenej týždeň vopred a to s platnosťou najmenej na celý týždeň. Aj pri dvanástkach prestávky na odpočinok a jedenie trvajú najmenej 30 minút a nezapočítavajú sa do pracovného času. Naopak prestávky v práci poskytované podľa ust. § 6 ods.1 písm. s) zák.č.124/2006 Z.z. sa z dôvodu zaistenia BOZP do pracovného času. Ich dĺžku a počet žiadny zákon nerieši. Rozhodujú hygienické normy a kolektívna zmluva. Druhú prestávku v trvaní 30 minút by, podľa môjho názoru, musel zamestnávateľ poskytnúť len vtedy, ak by pracovná zmena bola dlhšia ako 12 hodín tzv. čistého času. K tomu, ale za normálnych okolností ako vieme nemôže dôjsť, lebo pracovný čas za 24 hodín nesmie presiahnuť 12 hodín.
Ak teda chceme aby sa zamestnancovi zarátalo do pracovného času 12 hodín tzv. čistého času za zmenu, v tom prípade musí byť dĺžka jeho pracovnej zmeny 12 a pol hodiny za predpokladu, že mal len jednu prestávku na odpočinok a jedenie v trvaní 30 minút.
Komentáre
Fajčiarske prestávky