doko

Skutočne, už len pár krátkych chvíľ nás delí od najkrajších a najžiadanejších sviatkov v roku. Áno, vianočné chvíle robia zázraky. Dokonca až aké, že ľudia mnohokrát podpíšu hoci čo, a potom sa nestačia čudovať, ak im hrozí exekútor. Opíšem jeden skutočný príbeh. Na dedine býva rodina, ktorú každý pozná. On pracuje na miestnom poľnohospodárskom družstve, ona v poisťovníctve a finančníctve a synovia sú tiež zabezpečení. Pred bytovým domom im parkujú dve staršie autá. A tak sa dedinčania nedivili, keď ona chodila po dedine a dávala ľuďom podpisovať rôzne finančné zmluvy. Raz to bola tzv. výhodná pôžička od Providentu, inokedy to bola zmluva o zábezpeke inej pôžičky a podobne. Všetko bolo v poriadku do určitej doby. Potom nastal zlom. Ľudí začali navštevovať, im neznáme osoby, ktoré zastupovali príslušnú finančnú firmu, aby od veriteľov či tzv. ručiteľov vymáhali dĺžne čiastky. Postupne totiž vyšlo najavo, že príslušná žena, ktorá býva v dedine, kde ju každý pozná a každý jej veril, je v skutočnosti podvodníčka. Totiž, keď už raz robila s peniazmi, prečo by to nejako nevyužila aj vo svoj prospech. A tak si vo finančnej nebankovej firme, ktorá poskytuje peniaze veľmi rýchlo a bez zbytočného papierovania a možno aj pri minimálnej kontrole svojich pracovníkov, niekoľkokrát sama pre seba požičala značnú sumu. Za ručiteľov si ako inak, vybrala miestnych ľudí, ktorí ju všetci dobre poznali. Všetko by bolo ako sa hovorí o. k., keby dotyčná žena bola svoje dlžoby splácala sama ale nie ,  ona to nechala na tzv. ručiteľov. A tí sa nestačili diviť. Totiž, okrem skutočných zmlúv o zábezpeke, ktoré jej v dobrej viere podpísalo pár spoluobčanov, na ďalších zmluvách už táto osoba, ich podpisy bez mihnutia oka falšovala. A aká bola ich reakcia. Miesto toho, aby okamžite, ako zistili tento podvod, písomne informovali o sfalšovaných podpisoch príslušnú nebankovku a políciu - znova jej naleteli, lebo ich so slzami v očiach prosila, že teraz síce nemá peniaze veď stratila prácu, ale keď ich bude mať, hneď im ich peniaze vráti. Dobre duše jej teda zasa uverili a teraz platia. Platia istinu, platia úroky, platia penále z omeškania, hoci zmluvy nepodpisovali, čiže platia za niečo, o čom ani len netušili. A to všetko iba preto, že hoci sami žijú väčšinou z dôchodkov – majú dobrú dušu a sú bezhranične dôverčiví a naivní. Veď aby nie, keď v očiach dedinčanov bola spomínaná žena vždy slušná, všetci ju poznajú, k ľuďom je láskavá, atď., prečo by jej potom nemali veriť? Prečo? Čo k tomu dodať? Láska k blížnemu je potrebná! To mi dá za pravdu asi väčšina z čitateľov. No, ale len vtedy, ak ide o blížneho, o ktorom máme dosť referencii. Na základe nich by si potom každý z nás mal jasne definovať aj to, čo je schopný v rámci lásky k blížnemu obetovať. Niekto si môže dovoliť „iba“ slová súcitu, povzbudenia, či pochopenia, lebo sám trpí akútnym nedostatkom hmotných vecí. Iní sa už môžu podeliť aj s niekoľkými mincami centov či eúr, ale sú aj takí, čo svoju lásku k blížnemu dokážu úprimne oceniť aj na niekoľko papierových eúr. No ak už raz niekomu niečo dáme z lásky blížnemu, nemali by sme to neskôr ľutovať a pýtať späť. Takže, podpisovať zmluvy, vyššie spomenutého charakteru, len preto, že má o to s úsmevom na tvári niekto požiada a hoci ten niekto je milý a každý ho dobre pozná - je hlúposť, ktorá nemá nič spoločné s láskou k blížnemu. Tu už totiž vôbec nejde o lásku k blížnemu, ale o tvrdý obchodnícky vzťah! Dal! Má dať! A toto sa bez zmluvy u notára nezaobíde! Takže, najmä teraz, keď všade dookola doslova „zúri“ vianočná klíma, nezabúdajme, že láska k blížnemu má iný význam pre normálnych ľudí, a úplne iný pre podvodníkov, ktorých je žiaľ z roka na rok viac a viac. Aj napriek tomu, či práve preto, prijmite prosím tento vinš. Šťastné, príjemné, pokojné a milostiplné vianočné sviatky, ale najmä pokoj a rozvahu všetkým ľuďom dobrej vôle praje J.Kotulič.