Ak štát chce, aby ako celok fungoval v zákonných hraniciach, musí k tomu aj sám nejakým spôsobom prispieť. Základom by preto mala byť existencia takých zákonov, ktoré sú spravodlivé. Jedným z nich by mohla byť aj novela Zákonníka práce platná od 1.9.2007. Mám na myslí časť zo Zákonníka práce, ktorá rieši problematiku prekážok v práci z dôvodov všeobecného záujmu. (§136 a 137) V nej zákon zamestnávateľom jasne stanovuje, kedy svojim zamestnancom musia poskytnúť príslušné pracovné voľno. Má to byť vtedy ak ide o:
výkon verejných funkcií,
plnenie občianskej povinnosti
a úkony spadajúce do sféry všeobecného záujmu, ak ich nie je možno vykonávať mimo pracovného času.
Za týchto podmienok, ak nastanú, sú zamestnávatelia zo zákona povinní poskytnúť primerané pracovné voľno a to bez náhrady mzdy. Náhrada mzdy patrí len vtedy, ak je to stanovené v zákone, osobitnom predpise, kolektívnej zmluve alebo, ak sa na tom dohodne priamo zamestnávateľ so zamestnancom. Ako občania sme povinní plniť si svoje povinnosti preto nezaškodí pripomenúť si, čo je občianska povinnosť pre účely pracovno právne. Je to najmä činnosť:
svedka, tlmočníka, znalca, iných osôb predvolaných na konanie na súde alebo inom štátnom orgáne alebo organe územnej samosprávy,
pri poskytnutí prvej pomoci,
pri povinných lekárskych prehliadkach,
pri plnení opatrení proti prenosným chorobám,
pri iných naliehavých opatreniach v liečebno-preventívnej starostlivosti,
pri izolácii z dôvodov veterinárno-ochranných opatrení,
v období krízovej situácie,
pri mimoriadnych udalostiach,
vyplývajúca z povinnosti poskytnúť osobnú pomoc
a pri povinnej účasti zamestnancov na rekondičných pobytoch.
Takže, za účasť na týchto činnostiach nám patrí pracovné voľno. Či pritom máme nárok aj na náhradu mzdy je potrebné, pre každý jednotlivý prípad, nájsť oporu v Zákonníku práce. Sú aj také činnosti ako je napríklad účasť na jednaní štátneho orgánu, kedy nám ušlú mzdu prepláca organizácia, pre účely ktorej sme príslušnú činnosť plnili. Je v záujme zamestnanca, aby si dopredu zistil, kto bude hradiť jeho prípadnú ušlú mzdu.
Možno, že niekomu v tomto článku chýba taká činnosť akou je darovanie krvi. Dôvodom je, že túto činnosť, zákon definuje ako úkon vo všeobecnom záujme. Podrobnejšie ju preto rozoberiem neskoršie v samostatnom článku. Prajem príjemný pracovný deň. doko
Komentáre
Doplnok
V praxi sa často stretávame s prípadmi, že napr. zamestannec predvolaný na súd nepríde do práce a po 2-3 dňoch doloží doklad zamestnávateľovi,no tento mu už absenciu na uvedený deň považoval za neospravedlnenú a pristúpil aj k následnému riešeniu.
Je vhodné, aby každý jeden zamestnávateľ mal schválený pracovný poriadok, kde by bol uvedený konkrétny postup, ako postupovať v prípade, že zamestnanec nepríde do zamestnania počas prekážok v práci- dovolenky, PN, OČR......ako a koho požiadať a do koľkých dní predložiť doklad.
Pani Alica,