doko

15. mája 2024 sa na Slovensku stalo niečo odsúdenia hodné, čo sme ešte nezažili. Prvýkrát bol spáchaný atentát na predsedu vlády SR. Stalo sa to v Handlovej, po výjazdovom zasadaní vlády. Pritom výjazdové zasadania  vlády sa konajú v dobe, keď sami politici tvrdia, že po voľbách v roku 2023, sa naša spoločnosť názorovo, nezmieriteľné rozdelila. Podľa mňa, súčasná vláda okrem mrhania štátnymi financiami, týmto asi chcela obhajovať prijaté nepopulárne kroky, ktoré stále, aj napriek demonštráciám nespokojnej väčšiny slovenskej verejnosti, presadzuje hlava nehlava. Inak povedané, tlačí na pílu viac ako píla znesie, čiže vedome vyhrocuje, už aj tak ťažko dýchateľnú spoločenskú atmosféru na Slovensku. Svedčia o tom aj slova samotného predsedu vlády, ktoré povedal 10.4.2024: ...“Na uliciach vulgárne nadávajú vládnym politikom a ja len čakám, kedy sa táto frustrácia, pretaví do vraždy niektorého z čelných vládnych politikov. A to nepreháňam ani o milimeter“... Žiaľ, stalo sa to práve jemu, hoci varovanie o tom, že čelní politici majú mnoho neprajníkov všade vo svete, mohlo prísť aj z histórie. Napríklad v civilizovanej Európe, 16. marca 1978 bol Aldo Moro – vodca vládnucej talianskej Kresťanskodemokratickej strany, taliansky premiér, unesený a popravený teroristami z “Červených brigád”.  Alebo, keď v stredu 13. mája 1981 na Námestí svätého Petra v Ríme, pred tisíckami pútnikov, „osamelý vlk“,  23 ročný muž z Turecka, spáchal atentát na pápeža Jána Pavla II. A dokonca aj vo Švédsku, ktoré bolo považované za veľmi bezpečnú krajinu, atentátnik pripravil o život, predsedu sociálnej demokracie - premiéra Olofa Palmeho, ktorého niekto zastrelil 28. februára 1986 a zranená bola aj jeho manželka. A tak sa iste nielen sám zaujímam o to,  prečo napriek istým varovaniam, o ktorých sa už vedelo, veď o nich verejne, pred  viac ako mesiacom rozprával náš predseda vlády, keď tvrdil, že niekto z čelných slovenských vládnych politikov, môže byť v ohrození života, nezrušil výjazdové rokovania vlády? Druhá otázka. Prečo aj napriek tomu, že jeho ochranka vedela, čo predseda vlády povedal,  konala v Handlovej tak, ako sme videli na televíznych obrazovkách ?  Alebo šli by ste niekoho pozdraviť,  koho nepoznáte, ak na vás zakričí ? (Atentátnik vraj kričal  „Robo, poď sem !“

A tak v situácii, keď predseda vlády zápasí o svoj život v nemocnici, je každá rada, čo robiť ďalej v našom rozhádanom Slovensku, na nezaplatenie. Vítam a iste nie som sám, že niektorí ústavní činitelia aj ostatní politici, nás vyzývajú k upokojeniu vášni a vzájomnému zmiereniu, aby sa tým predišlo možnej eskalácii  spoločenskej situácie. To ale predpokladá, že si to uvedomia všetci, a konečne prestanú pri hľadaní možných vinníkov, nahradzovať orgány činné v trestnom konaní (OČTK). Toto ale asi nezabraní tomu, aby sme sa zaujímali napr. aj o to:  poznal pán Fico atentátnika, dal pán Fico ochranke tzv. reverz, mal pán Fico nepriestrelnú vestu, akého má obvinený advokáta, z akého typu zbrane strieľal, koľko mal v nej nábojov, nebol pod vplyvom návykových látok, vyšetril ho psychológ alebo psychiater, bol skutočne „len osamelým vlkom“. Bolo by iste veľmi nepríjemné, keby sa terajší pokus o vraždu, pre rôzne tlaky na vyšetrovateľov, musel nakoniec  preklasifikovať a súdny proces by sa tak roky naťahoval. Totiž ani nie 24 hodín po atentáte, už niektoré bulvárne média zverejnili informáciu, že atentátnik  predsedu vlády nechcel zastreliť, iba postrašiť ?! Pamätajme tiež aj nato, čo nie raz vyšlo z úst, niektorých dnešných vysoko postavených politikov, obvinených  OČTK v nejakej trestnej veci, že na Slovensku stále platí prezumpcia neviny. Nechajme teda OČTK, nech pri dodržaní všetkých zákonných postupov, vyšetria nielen  samotný atentát, ale aj všetko ostatné, čo s tým súvisí. A čo na záver ? Pánovi Ficovi prajem aby sa v prvom rade, čím skôr uzdravil. Vinník nech je spravodlivo potrestaný. Pri upokojovaní politických nezhôd a vášní, nám všetkým prajem čistú myseľ a chladnú hlavu doko