Uplynulo len niečo viac než 2 mesiace čo pán Fico márne túžil po tom, aby žiaci v školách každý školský týždeň začínali spevom štátnej hymny a vztyčovaním štátnej slovenskej vlajky a už tu máme ďalších kandidátov na funkciu vedúceho speváckeho megasúboru slovenského žiactva. Sú to páni Slota a Rafaj, ktorí pre zmenu pripravujú predložiť do parlamentu zákonné ustanovenie, prikazujúce žiakom spievať slovenskú štátnu hymnu a to denne, vždy pred začatím vyučovania.
Skôr než na túto tému hoci čo napíšem si dovolím pripomenúť význam slov, o ktorých tu bude reč, a to tak ako ich vysvetľuje slovenský zákon o štátnych symboloch a Slovník slovenského jazyka.
Hymna je druh slávnostnej oslavnej skladby, pieseň vznešeného, slávnostného rázu. Ide o slávnostnú pieseň, ktorá je symbolom pospolitosti a jednoty určitého spoločenstva napr. slovenská štátna hymna, olympijská hymna, pápežská hymna a podob. Zákon č. 63/1993 Z. z., ktorý už bol 7 krát novelizovaný v § 13 ods. 2 hovorí, že: Štátna hymna sa hrá alebo spieva pri príležitosti štátnych sviatkov, pamätných dní, výročí a pri iných významných príležitostiach celoštátneho alebo miestneho charakteru. Vlastenec je človek, ktorý cíti alebo prejavuje lásku k vlasti, k národu. Inak sa tiež pomenúva slovom národovec (bojovník za národné práva,) patriot, rodoľub či rodomil. A vlastenectvo je tu definované ako láska k vlasti, prejavovaná vlasteneckým zmýšľaním a konaním.
O slovenskom národe je síce po stáročie známe, že je to národ spevavý. Z vlastnej vôle dokáže spievať pri každej, aj tej najmenšej príležitosti (narodenie, krstiny, prvé sväté prijímanie, birmovanie, meniny, narodeniny, promócie, primície, svadba, rozvod, kar, kosba a sušenie sena, páranie peria, atď.) ale, žeby s takým oduševnením spieval aj na rozkaz, to tu už dávno nebolo.
Viete, to vlastenectvo alla (na spôsob) Slota a Rafaj si skutočne nezaslúži aby sa ním ktokoľvek serióznejšie zaoberal. Stačí si len spomenúť, že spoločenský kredit týchto dvoch pánov je u normálnych ľudí už tak narušený, že ich veru len málokto berie vážne. Takže im dám len jednu otázku. Prečo by do tohto ich speváckeho megasúboru mali patriť len žiaci a učitelia? Kde ostal parlament, vláda a ostatní občania Slovenska? Tí už nemusia svoje vlastenectvo preukazovať spievaním štátnej hymny?
Takže páni Slota a Rafaj nerád vám radím, ale ak skutočne chcete aby vás ako tak rešpektovali aj normálni občania Slovenska, potom najprv vy začnite ako správni vlastenci v prvom rade nepodvádzať, chodiť pravidelne do práce ( vo vašom prípade – do parlamentu), čiže ako správni vlastenci zabudnite na poslaneckú imunitu a začnite žiť podľa zákonov tohto štátu. Až potom budete mať právo kázať niekomu o vlastenectve. Dovtedy radšej veľmi dôsledne zvažujte každé slovo, ktoré vyslovíte na verejnosti.
Pekný sobotný večer praje doko.
Komentáre
Spomínaným pánom odporúčam prečítať si článok
Proti výchově k vlastenectví absolutně nic nenamítám.
A co, když všichni, ale všichni, ne jen děti ve škole, jak bylo správně podtrženo, budou umět aspoň otevírat pusu, jako při plebeku, né? A chytat se za srdce. Však každej nemá hudební sluch. A s tou vlajkou, taky. Ať každej ví, že je to slavnostní akt a spívá se národní hymna.Ale dělat to každej den, kdy nehrozí písemka s matiky, přijde mi poněkud ku těmto aktům dehonestující!
A co kdyby se hrála státní hymna i v TV a rádiích, co, v rozporu se zákonem, pěchují posluchače převážně, sice rytmicky zdařilými, no po obsahové stránce, naprostými naivnostmi a ujetinami? Co?
A půjdu ještě dál. Co kdyby i při všech kulturních akcích, co souvisí s národním uvědoměním, se vztyčovala státní vlajka a pěla státní hymna? Na divadelních představeních a koncertech. Třeba Bachových? Mně by se to tuze líbilo. A co kdyby i v Parlamentě se takto poslanci motivovali k národnímu cítění?
To už si nedovedu představit, ale bylo by to moc hezký, koukat se na ně v přímém přenosu STV. Ti, co neovládajíce slovenský jazyk, schválili zákon:-)))
Ahoj! Ale myslím to vážně. Nenechávejme výchovu k vlastenectví poze na povinnou školní docházku.