doko

Bratislava, krásavica na Dunaji

Využil som viacdňové voľno, a bol som v Bratislave navštíviť najbližších príbuzných. Dovolím si povedať, že naše hlavné mesto, hoci v ňom už nebývam,  poznám pár desaťročí. Preto vidím, že sa mení z roka na rok, niekde k tomu lepšiemu, ale aj k horšiemu.

Domáci si asi to horšie akosi nevšímajú alebo si už nato zvykli. Mňa iritujú nedostatky, ktoré tam pretrvávajú už roky. Tak napríklad dopravný okružný systém diaľničného typu  smerom na Petržalku a Viedeň. Je to široká dvojprúdová cesta, no najvyššia dovolená rýchlosť je len 80 km/hod, ktorú ale absolútne nikto nedodržuje.  Bežne sa tam totiž jazdí 100 km/hod.  Vozovka na Moste Lafranconi je už ako tak upravená, ale na nadjazde pri odbočke do Karlovej Vsi,  už niekoľko rokov straší v prostriedku cesty priehlbina.

Na Bielu sobotu sme využili miestnu električkovú dopravu. Fungujúci, no poškodený automat na cestovné lístky ma neprekvapil. Zato špina a neporiadok na nástupišti a medzi koľajami pri nástupišti, už áno. Do centra sme šli cez tunel, ktorý voľakedy býval čistý aj osvetlený, ale teraz nie je ani  osvetlený ani čistý. Vystúpil som pri Kapucínskom kostole. Okolie krásne, pekne upravené akosi korešpondovalo s  modrou oblohou. Prechádzka po Kráľovskej ceste, už kráľovská nebola, ale to sa pre opravu dlažby dalo ospravedlniť.  Hviezdoslavove námestie bolo aj napriek peknému popoludniu tiché a skoro prázdne. Tak som sa šiel po ňom prejsť a to až k električkovej zástavke, pri bývalom Moste SNP. Na nástupišti traja štyria čakajúci. Električka smerom na Karlovu Ves by podľa cestovného poriadku mala prísť asi za 5 minút. Tak som využil čas na prečítanie oznamov. Hľadal som niečo také, ako či náhodou cez veľkonočné sviatky, nie je električková doprava zľavnená, alebo možno či nebude  aj zadarmo. Nič také som tam nenašiel, no s tým som ani nerátal, ale nerátal som ani s tým, že  mi dopravný podnik na Bielu sobotu 2008 bude oznamovať, ako budú jazdiť električky cez vianočné sviatky 2007.  Tu som akosi spozornel  a sám pre seba si vravím pozor, určite je tu aj ďalšie prekvapenie. A veru bolo. Čnelo sa na samom vrchole konštrukcie, na ktorej je tabuľa s číslami električiek premávajúcim po tejto trase. A aké že to prekvapenie na  cestujúcich, asi vo výške 2,75 m čakalo - „ ZÁSTAVKA ZRUŠENÁ“. Nič viac nič menej. Hovorím si aspoň slovo o náhradnej doprave, alebo o najbližšej zástavke by tam mohlo niekde byť. No nič také tam nebolo.

Ešte, že bolo krásne počasie, a tak som  pokračoval po nábreží smerom k PKO. Ticho, sem tam nejaký  párik alebo osamelý chodec. Na Dunaji skoro žiadna premávka. Takmer idylka, až na fakt, že do týchto miest asi ešte upratovacie služby nedorazili, lebo by si museli všimnúť, že na chodníku je akosi neprimerane veľa jesenného lístia. Zrazu počujem zvuky brúsky, ktoré sa približovali od najbližšej električkovej zástavky, a tak som si to vyhodnotil asi tak, že oni sú dôvodom výluky električiek, na trase okolo Dunaja. Potom som prešiel okolo ozrutnej výstavby komplexu budov, ďalej cez starý PKO a bol som na tamojšej zástavke električky. Od tunela sa blížilo zavýjajúce hasičské auto a za ním vozidlo záchrannej služby. Na nástupišti plno špiny, jednoducho bol som zasa v realite.  Do Karlovej Vsi som sa už dostal bez ďalších prekvapení. A tak sa nahlas pýtam. Kam sa stratila Bratislava, krásavica na Dunaji?

Prajem príjemný deň. J.Kotulič

Ďalšie príbehy si môžete prečítať aj na   doko.blog.pravda.sk/