doko

        Trocha nadnesene povedané, po roku,  je Slovensko zasa v eufórii a to vďaka majstrovstvám sveta v hokeji. Autá sú vyzdobené slovenskými vlajkami, fanúšikovia sa od ostatných občanov výrazne odlišujú svojím nápadným oblečením, ale aj hlučným vystupovaním.  Ba, niekto si všimne aj to, že tieto prejavy by mohli pripomínať zvýšenú úroveň vlastenectva a hrdosti na našu maličkú slovenskú zem a jej ľudí.

Už som tu písal, že si rád prečítam staré slovenské knihy, aby som sa dozvedel, čo o sebe Slováci písali, napríklad pred takými 60 rokmi. V katolíckom kalendári z roku 1956  som na  tému našej hrdosti či vlastenectva,  našiel  krátku básničku  „Slovákov údel“, ktorú napísal J.Ďateľ .

Z básničky si dovolím odcitovať toto:

„Keď  Všemocný zem rozdal medzi tlupy

dľa spôsobnosti, akú ktorá mala:

tu ešte kdesi z pozadia vystúpi

so zaroseným zrakom črieda malá.

Nepýta statky, moc, ni slávu mena,

len  lásku prosí hruď jej ubolená.

Pán milo  slyší ten výlev pokory

a vľudným hlasom takto k nej hovorí:

«Kde meškali ste, keď som dary dával? «

«Ach, odpusť, Otče! « Slovák skromne rečie:

«Prv nemohol som prísť pre tuhý nával,

keď tlačili sa k tebe húfy väčšie.

Že neúhľadný som a počtom malý,

na stranu ma len stále odtískali:

......

Pán vraví: «Čo včul? Všetko vzali druhí. «

A Slovák: « Beda! Vyprázdnil už skrine. «

Pán: « Nezúfaj!« a v rajské siahol kruhy,

.......

«A keby ťa aj stihol osud krutý, nezúfaj, moje ruky pomôžu ti! «

         Pokračovaním tejto krásnej myšlienky, môže byť článok z toho istého kalendára, v ktorom sa píše o Matejovi Kamenickom ako o zakladateľovi poľskej opery. V roku 1956 si totiž  Slováci pripomínali  135. výročie smrti  tohto významného hudobného skladateľa. Z článku sa dozvieme, že jeho rodičia žili z Pustých Úľanoch  (Fedýmeš) a za prácou chodili k Neziderskému jazeru. A tam sa im v roku 1734 v mestečku Magyar Óvár narodil syn, ktorému dali meno Matej. No miestny farár  mu skomolil priezvisko a miesto Kamenický  napísal  Kamenský. Matej svoje  vlohy pre  hudobné nadanie  v neskoršom období  rozšíril štúdiom hudby v Šoproni aby sa z neho stal učiteľ hudby.  Potom precestoval skoro celé Uhorsko, až sa sklamaný ocitol  vo Varšave. Tam sa naučil po poľsky, a pokračoval vo vyučovaní hudby.  Chytil sa príležitosti, ktorá nastala v roku 1776, keď poľský kráľ Stanislav August vyzval poľských hudobníkov, aby zložili  pôvodnú národnú poľskú operu. On, hoci nebol rodený Poliak, to dokázal najlepšie a tak 11. mája 1778 bolo prvé predstavenie prvej poľskej národnej opery „Nedza uszczešliwiona“, ktorú zložil slovenský rodák - Matej Kamenický, Kamenský, Kamieňski.  V historickom kalendári sa píše, že zomrel 25.1.1821 vo Varšave, takmer v zabudnutí.

A čo na záver?  Slováci! Buďme hrdí stále a nielen raz do roka, keď sú hokejové majstrovstvá sveta! Máme byť načo! ... „«A keby ťa aj stihol osud krutý, nezúfaj, moje ruky pomôžu ti! «

Príjemný víkend praje doko.