doko

Od roku 2022, po začatí vojny Ruska proti Ukrajine, sa takmer denne v médiách stretávame so slovom kolaborant (kolaborácia). Mnohí z nás v tom nemajú jasno a tak si dovolím na začiatok odcitovať verejne dostupné slovníky slovenského jazyka, ktoré to vysvetľujú takto. „Kolaborant“ - kto kolaboruje, spolupracuje s nepriateľom, správa sa ako vlastizradca. Zapredanec - aktívny, horlivý, kolaborant s cudzou okupačnou mocou. kolaborácia - nemorálna, zradcovská spolupráca niektorých obyvateľov okupovaného štátu s orgánmi nepriateľskej mocnosti, zvyčajne vnímaná ako vlastizrada. Kolaborovanie - ústretová spolupráca s domácim nedemokratickým vládnym systémom. Kolaborantstvo - aktívna, otvorená, údajná, tichá kolaborácia s režimom; obviniť niekoho z kolaborácie s nepriateľom; Kolaborácia - nečestná (zvyčajne dobrovoľná) spolupráca jednotlivca alebo skupiny, ale aj národných celkov s protivníkom zrádzajúca záujmy vlastného národa (zvyčajne vnímaná aj ako vlastizrada); ústretová spolupráca s domácim nedemokratickým vládnym systémom.“ Pôvodne neutrálne slovo kolaborácia, nadobudlo negatívny až pejoratívny význam najmä po obsadení veľkej časti Francúzska nacistickým Nemeckom (1940) a vytvorení bábkového štátu na čele s maršalom H. Ph. Pétainom a označovalo spoluprácu časti občanov s okupantmi vo Francúzsku, neskôr aj v ďalších krajinách okupovaných nacistickým Nemeckom. Po skončení 2. svetovej vojny sa pojem kolaborácia stal synonymom nemorálnej zradcovskej spolupráce s orgánmi nepriateľského štátu, t. j. s nacistickým Nemeckom (napr. známym symbolom kolaboranta ako národného zradcu spolupracujúceho s nepriateľskou okupačnou mocou, sa stal nórsky premiér Vidkun Quisling.) Ani Slovensko nebolo výnimkou. Ak zhrnieme politickú, vojenskú, administratívnu a lokálnu kolaboráciu, môžeme hovoriť o približne 100 000 až 150 000 ľuďoch, ktorí sa rôznymi spôsobmi zapojili do kolaborácie s nacistami. Z tohto počtu bola však len časť aktívne zapojená do zločinov a represívnych opatrení – ostatní mohli spolupracovať z donútenia alebo pasívne. Spomeniem aj najznámejšie príklady kolaborácie Slovenska s nacistami: Alexander Mach - minister vnútra Slovenského štátu a významný predstaviteľ Hlinkovej gardy, ktorý aktívne spolupracoval s nacistami. Po vojne bol odsúdený za svoje aktivity a väznený. Vojtech Tuka - premiér Slovenského štátu, ktorý zohral kľúčovú úlohu pri presadzovaní nacistickej politiky na Slovensku, vrátane deportácií židovského obyvateľstva. Bol odsúdený na trest smrti po skončení vojny. Jozef Tiso - prezident Slovenského štátu. Aj keď je jeho úloha historicky kontroverzná, bol považovaný za zodpovedného za kolaboráciu s nacistickým Nemeckom, vrátane deportácií židov a podpory vojnových cieľov Nemecka. Po vojne bol odsúdený a popravený. Aj počas Pražskej jari a následného obdobia normalizácie na Slovensku, mohlo kolaborovať so Sovietmi a ich politikou od 10 000 do 50 000 ľudí. Toto číslo zahŕňa aktívnych podporovateľov sovietskej okupácie. Najznámejšie príklady kolaborácie so Sovietskym zväzom: Vasil Biľak - slovenský komunistický politik a signatár pozývacieho listu pre inváziu vojsk Varšavskej zmluvy v roku 1968. Je symbolom kolaborácie so sovietskymi okupantmi počas Pražskej jari a normalizácie. Nikdy nebol právne stíhaný. Karol Bacílek a Pavol David - významní predstavitelia slovenského komunistického režimu, ktorí podporovali sovietsku politiku počas totalitného obdobia. Nikdy neboli právne stíhaní. Podľa prieskumov verejnej mienky dostupných na internete, sa dnes na Slovensku (stále sme ale zákonnými členmi EÚ a NATO) približne 15–25 % obyvateľov prikláňa k proruským postojom. Odhaduje sa, že z tejto skupiny by asi 10 000 až 50 000 osôb, mohlo aktívne spolupracovať s Ruskom. A tak, aj keď v legislatíve absentuje explicitná definícia trestného činu "kolaborácia", má náš Trestný zákon stále dosť možnosti na to, ako potrestať trestné činy spáchané proti republike (napr. vlastizrada, úklady proti SR, teror, záškodníctvo, sabotáž, vyzvedačstvo, ohrozenie utajovanej skutočnosti - § 311 až 320). Situácia vo vzťahu k definícii trestného činu "kolaborácie", by sa ale podľa mňa mala určite zmeniť, lebo už niekoľko rokov sa na Slovensku bežne používa aj výraz „hybridná vojna“, ktorý ale Trestný zákon nepozná. Čo na záver ? Zárukou ochrany demokracie a slobody na Slovensku, majú byť kvalitné demokratické, spravodlivé a jasné zákony. Na ich dodržiavanie ale musia neprestajne, aktívne a spravodlivo dohliadať všetky zložky orgánov činných v trestnom konaní (OČTK), lebo vždy sa nájdu aj takí občania, ktorí ich budú z rôznych dôvodov ignorovať. Svetu mier, pokoj na duši a uvedomenie si toho, že opustením našich terajších spojencov (EÚ), by sme museli prísť o všetko, čo dnes považujeme za samozrejmé. A to si podľa prieskumov, väčšina Slovákov vôbec nepraje. doko