doko

Stalo sa to  vodičovi seniorovi, v jeden krásny májový deň, roku 2022. Sám spokojne sedel vo svojom osobnom aute a na križovatke čakal, až sa pre vozidlá v jeho jazdnom pruhu, rozsvieti oranžová a následne zelená - stalo sa. A tak, ako aj autá pred ním, ktoré postupne svoj rozbeh zrýchľovali, aj on položil nohu na plyn a zrýchľoval v rámci  dovolených podmienok. V tom zrazu, len pár metrov za hranicou križovatky, auto pred ním z ničoho nič, nečakane veľmi prudko zabrzdilo. A tak náš senior urobil to, čo by urobil každý vodič na jeho mieste. Preložil nohu z plynového pedála a stlačil pedál brzdový. Žiaľ, nestačilo to na úplne zabrzdenie a narazil do zadnej časti auta pred ním. V tom momente vo vnútri jeho vozidla bolo počuť tupý naraz, zvuk bezpečnostného zariadenia, sykot unikajúcej pary, tresk pyropatron z airbegov a následný zápach.  A ... potom mierna bolesť v driekovej oblasti chrbtice a ticho. Senior situáciu vyhodnotil tak, že treba čo najskôr opustiť auto. Odopol bezpečnostný pás. Zapol výstražné svetlá a siahol po vnútornej kľučke dverí aby ich otvoril, ale tie sa ani nepohli. Zopakoval svoju snahu, ale zasa nič. Tak to skúsil na dverách spolujazdca, ale ani tie sa mu nepodarilo otvoriť. Nestratil duchaprítomnosť a aj napriek zadymeniu vo vnútri auta a sykotu unikajúcej pary, sa znova, ale teraz už celou svojou silou oprel o dvere vodiča, ktoré predsa len nejaký centimeter povolili. A tak to opakoval niekoľkokrát, až za mu podarilo dvere pootvoriť tak, že sa cez ne dalo natesno vystúpiť. Postavil sa na vlastné nohy, chrbát trocha pobolieval, ale inak sa to dalo zniesť. Tak sa náš senior spýtal vodiča, ktorý vystúpil z vozidla pred ním, či sa mu nič nestalo a prečo tak náhle zabrzdil. Ten ukázal pred seba, kde stalo iné osobné auto, pri ktorom stala bledá a vystrašená vodička. Tá sa pohla smerom k vodičom a niekoľkokrát opakovala za sebou toto: ... „ja som vinovatá lebo som zazmetkovala.“ Senior sa vrátil k svojmu autu, vybral výstražnú vestu a zisťoval škody na aute. Vodič pred ním aj ich autá, totiž boli bez známok poškodenia.

Aj napriek tomu vodič pred ním, volal políciu a tá situáciu vyhodnotila tak, že treba poslať nielen ich príslušníkov, ale aj hasičov a sanitku. Za pár minút dorazilo policajné auto, ktoré sa zaradilo za auto seniora aby výstražnými svetlami bránilo prípadným kolíziám pri mieste nehody. Vodiči, účastníci nehody, stáli mimo komunikáciu na deliacom páse, aby nebránili premávke ostatným autám.  Policajti postupne robili služobné úkony. Predbežne vypočuli vodičov, zistili či sa niekto vážne nezranil a vodičom dali fúkať, či nie sú pod vplyvom alkoholu. Výsledok u všetkých troch bol 0,0 promil. Keďže vodička aj pred nimi zopakovala tie isté slová ako tesne po nehode, policajti vodičom odporučili aby sa nehoda vyriešila ako škodová udalosť, lebo bola známa vinníčka nehody.  Náš senior s tým tiež súhlasil, ale požadoval aby táto škodová udalosť bola zadokumentovaná dopravnou políciou lebo si uvedomil, že jeho auto bude potrebovať opravy v servise a môžu sa objaviť aj skryté poškodenia. Pokiaľ prišla nehodovka, vodiči vyplňovali správu o nehode, náš senior bol na mieste ošetrený zdravotníkmi aby sa vylúčili prípadné vnútorné zranenia. Hasiči likvidovali vytečenú kvapalinu z chladiča a senior, cez svojho syna, zabezpečoval odťahovú službu, lebo auto bolo nepojazdné. Policajt z nehodovky položil otázku. Tak ako ste sa dohodli ? Kolegovia z poriadkovej polície mu vysvetlili, kto je vinný a všetci vodiči to potvrdili. V tej chvíli už dopravná nehoda prestala byť nehodou a začala sa nazývať škodovou udalosťou. Spomínaný dopravný policajt si obhliadol miesto, urobil nejaké dokumentačné fotografie a šiel písať zápis. Ten postupne, senior aj vodiči zúčastnení na škodovej udalosti, podpísali. Odťahová služba vozidlo odviezla do príslušného autoservisu, za túto službu senior zaplatil 60 euro v hotovosti s tým, že vodič mu nedal potvrdenku o zaplatení. Tú si vraj treba ísť pýtať do úradovne odťahovej služby. Prijímací technik v autoservise poškodené auto obhliadol a bez okolkov nášmu seniorovi povedal, že auto je zrelé na totálku. No rozhodnúť o tom musí až poisťovňa, ktorá bude škodovú udalosť riešiť z PZP vinníčky nehody. A tak sa náš senior, ktorý najazdil asi 500 tis. km bez nehody, a svoje auto vlastnil už 14 rokov spýtal, čo to tá totálka vlastne znamená. Technik sa naňho udivene pozrel a seniorovi stručne povedal asi toto. „V tomto aute sa už nikdy voziť nebudete.“ A potom podrobne seniorovi vysvetlil, prečo v jednom okamihu prišiel o svoje obľúbené auto. Totiž jeho spoľahlivé auto, ktoré už vlastní 14 rokov, hoci každoročne absolvovalo technické prehliadky, má aj bez poškodenia po nehode, takú mizivú hodnotu, že oprava pri dnešných cenách, by prevyšovala túto vypočítanú zostatkovú hodnotu a to žiadna poisťovňa nedovolí. A tak náš senior, ktorý rátal s tým, že jeho auto je opraviteľné (stačí vymeniť chladič, predné sklo, airbagy, predné svetlo a ostatné plechy sa predsa dajú vyklepať) už len čaká na rozhodnutie poisťovne, koľko mu za jeho auto, o ktoré nie vlastnou vinou prišiel, poisťovňa pre totálku vyplatí. Zlé jazyky mu potvrdili, že to bude finančná suma veľmi nízka, za ktorú sa určite nedá kúpiť ojazdené, 14 ročné auto v tej kvalite, aké mal to svoje. Takže, čo na záver ? Ak sa ktorýkoľvek vodič, nechce dostať do podobnej situácie, najlepšie urobí, ak nebude vôbec jazdiť. No ak jazdiť potrebuje alebo jednoducho chce, musí primerane riskovať a predvídať aj nepredvídateľné. Jazdu bez nehôd a škodových udalostí, praje všetkým vodičom, nielen seniorom doko.