doko

Každý, kto pozná príbeh o biblickej Rajskej záhrade vie, že klamstvo je dedičným hriechom. Takže už od nepamäti ľudia klamú seba samých aj druhých. Využijem nedávne udalosti, ktoré postihli najmä Poliakov a pripomeniem jedno veľké politické klamstvo a jeho následky.
História potvrdila, že už počas Druhej svetovej vojny prezident USA Roosevelt a ministerský predseda Veľkej Británie Churchill označili správy o zverstvách v Katyni, vykonané na Stalinov príkaz, o ktorých mali spoľahlivé správy od príslušníkov poľského odboja, ale aj vlastných spravodajských služieb, za absolútne klamstvo a sprisahanie, ktorého cieľom vraj malo byť zdiskreditovanie vtedajšej antinacistickej aliancie. Pravda bola ale taká, že sovietsky bezpečnostný šéf Berija a nemecký bezpečnostný šéf Himmler sa od samého počiatku snažili, každý svojou cestou, potlačiť vznikajúce poľské hnutie odporu.
Tiež sa vie, že medzi sovietskou a nemeckou bezpečnostnou službou sa už v prvých dňoch po vypuknutí Druhej svetovej vojny uskutočnili tajné schôdzky a to buď v "rekreačnom" stredisku gestapa v Zakopanom (2.11.1939) alebo v centre NKVD vo Ľvove a v Kyjeve. Potvrdil to vo svojich pamätiach Ta­deusz Komorowski-Bor, veliteľ vtedajšej poľskej armády (Armia Krajowa). Veľmi smutným dôsledkom tejto bezpečnostnej „spolupráce“ okrem iných zverstiev, bol Stalinov príkaz na likvidáciu 22 000 poľských dôstojníkov, zajatých v tomto období Červenou armádou, ktorý v apríli 1940 do bodky splnila sovietska bezpečnostná služba NKVD a svet to pozná pod názvom - Katyňský masaker. Potvrdzuje to aj dokument NKVD, ktorý bol po vojne nájdený v bývalom sídle gestapa v Minsku. Tento dokument je dôkazom toho, že medzi týmito bezpečnostnými zbormi nacistov a sovietov skutočne prebiehali čulé informácie. Čiže obidve strany sa už vtedy zamerali na systematické ničenie poľskej inteligencie. Ako vieme sovieti potom stále svetu tvrdili, že masaker v katyňskom lese mali na svedomí nemeckí nacisti a nacisti naopak.
Svet žil v tomto klamstve až do 13. 4. 1990. Vtedy pravdu priznal vtedajší sovietsky prezident Gorbačov. Katyňskú tragédiu označil za jeden z najťažších zločinov stalinizmu a menom ZSSR vyjadril Poľsku hlboké poľutovanie. Dôkazy o zločine Moskva zverejnila až v októbri 1992, kedy ruský prezident Jeľcin odovzdal vtedajšiemu poľskému prezidentovi Walesovi niektoré dokumenty o masakre a Poliakom sa ospravedlnil.
V tejto súvislosti možno nielen mňa napadne otázka, čo by bolo so svetom, ak by Roosevelt a Churchil neboli vtedy klamali, a ak by po porážke nacistického Nemecka v roku 1945 vtedajšiemu ZSSR neboli ostatné víťazné mocnosti dovolili politicky okupovať časť východnej, strednej a západnej Európy. Pravdepodobne by nebolo došlo ani k udalostiam, ktoré v roku 1968 postihli Československo. O ktorých americká Ústredná spravodajská služba v piatok 16.4.2010 zverejnila desaťročia utajované dokumenty kde sa píše . "Každý bol prekvapený, keď prišlo k invázii... ale dokumenty ukazujú, že sme vedeli, čo sa deje, že išlo o bezprecedentné zhromažďovanie jednotiek. A je jasné, že presne toto sme hovorili aj prezidentovi," ktorý pritom klamal seba aj svojich občanov, keď svet ubezpečoval, že k ničomu takému nemôže dôjsť.
Prečo tu spomínam USA? Preto, že im tiež dlho trvalo pokiaľ zverejnili ďalšie dokumenty týkajúce sa roku 1968, ale už ich uverejnili. Podobný ústretový krok by malo teraz urobiť aj Rusko vo vzťahu ku Katyni. Malo by zverejniť všetky dokumenty, ktoré má vo svojich archívoch a tak dať najavo, že sa dištancuje od podielu na klamstve, ktorého následkom koniec koncov bola aj nedávna letecká katastrofa v Smolensku.
Klamstvo je teda jednoznačne veľmi zlou a nebezpečnou zbraňou a to nielen v rukách každého jedinca, ale najmä v rukách tých, ktorí rozhodujú z titulu svojich funkcii o osude iných. Jediným liekom na likvidáciu klamstva je len to, že ľudia prestanú klamať.Doko