doko

Myslím si, že väčšina slovenských občanov o zajtrajších voľbách vie aspoň to, že sa budú konať.  A tiež si myslím, že väčšina našich občanov ešte na 100%  nevie,  koho má zajtra voliť a či vôbec pôjde k voľbám. Čo ma vedie k takému pesimizmu?  

Veľmi stručne povedané je to skorumpovaný politický systém a jeho protagonisti, čiže etablované politické strany,  a je jedno či mám na myslí strany koaličné alebo opozičné. A okrem toho, je to  aj určitá skepsa, ktorá doľahla na značnú časť našich občanov,  po katastrofálnych povodniach. 

Zo slovenskej ústavy vieme, že ísť voliť nie je žiadna povinnosť, ako sa nám to z každej strany snaží niekto podsúvať, ale je to len  istý druh spoločensko-politického vabanku o to,  ktorá skupina ľudí na Slovensku je prefíkanejšia a dokáže viac vybabrať s tou menej prefíkanejšou.  Pritom si,  ale akosi voliči   nechcú dopredu pripustiť, že  v tejto hre o „všetko“,  vlastne neznamenajú absolútne nič.  Prečo si to myslím? No preto, že aj keby  volili z neviem akého presvedčenia, ich voľbu si nakoniec vždy víťazné politické zoskupenia „opravia“  tak, aby boli spokojné v prvom rade tieto politické strany a nie voliči.

Tento folklór sa na Slovensku pravidelne opakuje len s tou zmenou, že  sem tam jeho známy rituál zamiešavajú nové politické strany, ktoré  keďže  neboli ani v koalícii, ani v opozícii, môžu voličom sľubovať aj  modré z neba,  len aby získali pre seba všetkých tých občanov, ktorí  už žiadnej z doterajších strán neveria.  Aj tak potom svoje sľuby z rôznych príčin nesplnia.

Poviete si,  ten človek píše tak, že  mu vadí asi každá  politická strana. Skoro máte pravdu. Aj napriek tomu ale voliť pôjdem,  no nie z presvedčenia. Pôjdem tam ako človek, ktorý si chce zatipovať na určitý výsledok. 

A o aké poznatky sa pri mojom voličskom tipovaní budem opierať? 

V prvom rade vylúčim  tých,  o ktorých všetci dookola vedia, že síce by boli radi,  keby vo voľbách uspeli, ale  svojich tipujúcich už nie raz sklamali a preto si na nich nevsadím ani cent. 

Potom si vyhodnotím „trpaslíkov“, ktorí  síce majú veľké túžby, ale ich kôň, na ktorom sedia,  sa sám ledva vlečie. 

A tak mi ostanú  iba jedna či dve strany, ktorých  kurz stojí zato,  aby som si na ich  postup  na slovenskú divadelnú parlamentnú scénu,  pre zábavu a potešenie vsadil  aspoň ten povestný jeden cent.

Ak ste sa tak ako ja,  pri svojom vyhodnotení  možnosti jednotlivých politických jazdcov dostali až k strane s číslom,   napríklad  5, 18 či 13 (Pán Boh pri nás), potom ju zajtra s pokojom voľte. Ak náhodou  náš tip nevyjde, svet sa skutočne nezrúti a naše radosti a starosti to skutočne v žiadnom prípade neovplyvni.  Pochopiteľne okrem tých, ktorí sa o parlamentnú stajňu sami uchádzajú.

Ako tiež vieme,  podľa slovenskej ústavy nie voľby sú tajné,  o tých sa predsa všade na plné ústa hovorí verejne, ale hlasovanie vo voľbách je tajné, takže  to ako kto skutočne volil,  vie volič sám  a Pán Boh. Nik iný. 

Preto  to politické strany aj zneužívajú, lebo žiadny volič nemá potvrdenie, že volil tú či onú stranu,  aby od nej mohol žiadať odpočet z ich práce.  Aj preto by pre nás radových občanov zajtrajšie voľby  mali byť iba zábavou a nie tragédiou.

Pekný víkend prajem. J.Kotulič