doko

Súčasní politici nás presviedčajú, že Ústava SR je majestát, hodný cti aj oslavovania.   Neviem prečo to robia, ale určite to nemyslia úprimne. Ústava má byť v prvom rade dodržiavaná a to najmä a predovšetkým tými, čo ju schválili a potom ju budú dodržiavať a ctiť si ju, aj radoví občania sami od seba. Zažil som tri ústavy. Prvá bola z obdobia od 28.6. 1948 do 10.7.1960 a vyšla pod číslom 150/1948 Zb. Druhá platila od 11.7.1960  až do 29.10.1992 a niesla označenie 100/1960Zb. A tá tretia je  dnešná Ústava SR č. 460/1992 Z. z. Ani jednu si vtedajší, ale aj súčasní mocní nectili a už vôbec ich nedodržiavali. Uvediem veľmi stručné príklady.

1. V prvej ústave z roku 1948 bola napríklad aj táto veta : „ Každý má volnost provádět úkony spojené s jakýmkoli náboženským vyznáním nebo bezvyznáním.“ Výsledkom nedodržiavania len tohoto ustanovenia, vtedajšou politickou a vládnou mocou, bolo zrušenie kláštorov a mníšskych radov, zákaz existencie gréckokatolíckej cirkvi a prenasledovanie veriacich, ich väznenie a mučenie.

2. Druhá ústava z roku 1960 zasa proklamovala napríklad vetu: „Dobrovoľným združením pracujúcich roľníkov pre spoločnú socialistickú poľnohospodársku výrobu sú jednotné roľnícke družstvá.“  Ale prax bola taká, že tisíce stredných aj malých roľníkov boli do vstupu do jednotných roľníckych družstiev (JRD) nútení rôznymi rafinovanými spôsobmi. Medzi tie „najjemnejšie“ spôsoby patrilo napríklad neprijatie detí týchto roľníkov na stredné a vysoké školy. K tým tvrdším metódam pre „dobrovoľný“ vstup do JRD patrilo aj psychické týranie tvrdohlavých roľníkov napríklad tak, že ich chodili presviedčať pre vstup do JRD skupiny tzv. agitátorov  a to dovtedy, pokiaľ prihlášku do JRD nepodpísali alebo sa psychicky nezrútili.

3. Žiaľ, ani terajšia ústava nie je pre našich politikov písmo sväté. Stačí uviesť, dodnes nenapravenú deformáciu ústavy, ktorá v Čl. 93  prikazuje. „Referendom sa potvrdí ústavný zákon o vstupe do štátneho zväzku s inými štátmi alebo o vystúpení z tohto zväzku.“ Aj napriek tejto veľmi jasnej a stručne vete si slovenskí politici, ktorí boli aktívni v roku 1992, dovolili vytvoriť štát, ktorý je od samého počiatku v rozpore s touto ústavou.  Veru je to tak,  lebo dodnes žiadne referendum na potvrdenie vystúpenia Slovenska z  Československej federácie nebolo vykonané. Zrozumiteľnejšie povedané, Slovenská republika od 1.1.1993 existuje protiústavne.

Okrem toho, dnes platná slovenská ústava obsahuje aj najmenej 68 zmocňovacích ustanovení, kde je výslovne napísané slovné spojenie - ustanoví zákon alebo ústavný zákon - čo inak znamená, že stanovenú problematiku treba spresniť v zákone. No, najmenej v jednom prípade, ani 25 rokov od nadobudnutia platnosti tejto ústavy, toto ustanovenie ústavy poslanci nesplnili. Ide o Čl. 37 ústavy, ktorý znie: „ Právo na štrajk sa zaručuje. Podmienky ustanoví zákon."  Dodnes takýto zákon nebol vydaný a aj preto si toto právo na štrajk, každý občan SR vysvetľuje po svojom. Čo je skutočná hanba, padajúca na hlavy všetkých poslancov NR SR, zvolených po roku 1992.

Možno si niekto z vás povie, veď človek nemôže ovládať všetky zákony. To je pravda. Ale tiež je pravda, že už od doby rímskeho práva platí právny princíp, podľa ktorého neznalosť zákona neospravedlňuje. Preto by si podľa mňa, mal každý občan SR nájsť niekoľko  hodín času nato, aby si našu ústavu aspoň raz za život prečítal celú. Z praxe ale viem, že  celú slovenskú ústavu si úplne dokonca prečítalo možno ani nie  10 %  dospelých obyvateľov  SR.  Ústava SR bude majestátom až vtedy, keď  ju budeme všetci dobrovoľne rešpektovať a denne v živote aj dodržiavať. Dovtedy to bude iba zákon ako každý iný.  Príjemný začiatok školského roka 2017/2018, všetkým školákom a ich rodičom i starým rodičom, praje doko.