doko

O jednom,  čo sa  snaží  naučiť spievať žiakov som už na blogu písal ( Fico a povinný spev na školách). Druhý,   to pre zmenu už v plnej paráde realizuje (generálmajor Vývlek - veliteľ pozemných síl,   medzi jemu podriadenými profesionálnymi vojakmi).  A média majú zasa o čom písať. Rozdiel medzi týmito dirigentmi je ale markantný.  Prvý chce svoj megasúbor dirigovať, no nemá oporu v žiadnom právnom predpise.  Generál je na tom oveľa lepšie, lebo ozbrojené sily majú vojenský predpis, ktorý veliteľom dáva právo, nariadiť podriadeným vojakom  profesionálom, aj spievať. Preto akosi ťažko chápem,  prečo média  o tomto rozkaze veliteľa pozemných síl píšu viac menej v negativistickom podtóne.  Za malé  povšimnutie, ale  stojí fakt, že to  predtým, pár rokov dozadu  nikto od vojakov nevyžadoval.

No čo je podľa mňa v tejto tzv, kauze  oveľa dôležitejšie je nezodpovedaná otázka: Prečo majú spievať iba vojaci pozemných síl a vojaci podliehajúci veliteľovi vzdušných síl a veliteľovi síl výcviku a podpory  už spievať nemusia?  Pritom hodnostné platy podľa priznaných hodností  majú rovnaké,  a veru v porovnaní s civilnými nie sú malé. Na túto otázku by asi vedel najlepšie odpovedať  náčelník generálneho štábu, no média mu takúto otázku nedali. A tak sa musíme uspokojiť s odpoveďou, ktorú píšu média, že vojaci spievajú najmä preto lebo sa pritom nemračia a čistia sa im pľúca a upravuje sa im dýchanie. No nie je to úsmevné?

Je vojakom potrebný  spev? Rozpoviem vám stručne jeden príbeh. Možno, že po jeho prečítaní sami prídete nato, prečo by vojaci mali spievať?

Písal sa rok 1971 a v Prahe práve prebiehal  XIV. zjazd KSČ. Okolo hlavného mesta vtedajšej ČSSR  bezpečnosť jeho účastníkov zaisťovali tisíce vojakov ČSĽA a príslušníkov Verejnej bezpečnosti, ktorí boli ubytovaní najmä vo vyprázdnených základných školách. V  jednej takejto škole na Spořilove, bolo ubytovaných viac než 300 vojakov 79. motostreleckého pluku z Benešova u Prahy. Tí sa ale na výdaj stravy, museli  poradovým krokom, vo vojenskom tvare, presúvať asi 500 metrov  do inej  budovy. Rozkaz znel, že počas pochodu musia vojaci spievať pesničky nariadené vtedajšími politickými pracovníkmi,  napr. „Smer Praha“ a podob.  Výsledok bol veľmi mizerný. Vojaci o takéto pesničky záujem nemali a preto sa ten spev počúvať ani  nedal. Na základe toho veliaci dôstojníci,  v snahe splniť rozkaz,  pristúpili na kompromis a to ten, že vojaci  si môžu vybrať pesničku sami, ale musia ju spievať všetci. Stalo sa to už hneď pri presune na výdaj večere. Rota vojakov,  v ktorej z celkového počtu asi 100 vojakov bolo okolo 90 %  Slovákov, pod velením poručíka delostrelectva, tiež Slováka si vybrala pieseň „Slovenské mamičky pekných synov máte“ a rota, ktorá sa presúvala za nimi, v ktorej mali prevahu Česi,  spievala „Okolo Hradce v malé záhradce“. To ste mali vidieť, čo sa tam dialo. Politickí pracovníci zúrili, velitelia sa uškŕňali a obyvatelia Prahy,  týmto vojakom prejavovali svoje sympatie tak, že stojac v oknách svojich bytov a na chodníkoch im potleskom aplaudovali. Vojaci totiž tieto pesničky spievali skutočne krásne a hromovo.  Podotýkam, že sa písal rok 1971 a vzpriečiť sa všemocnej komunistickej strane bolo niečo, čo vtedy  hraničilo so sabotážou.  No títo vojaci a ich nižší velitelia to riskli. A tak piesňami, ktoré  im vychádzali zo srdca,   dali obyvateľom Prahy  najavo,  na čiej strane by v prípade ich nasadenia boli. A Pražania to pochopili,  a aj preto im z vďačnosti  a verejne  silno a dlho tlieskali. Tak čo,  majú vojaci vedieť spievať alebo nie?

Prajem príjemný a pekný sobotný večer. doko