K uvažovaniu o tomto ľudskom fenoméne, má priviedli rôzne reči a fakty o dnešných „žobrákoch“. To, že vidíme na ulici mnoho ľudí, ktorí sa na prvý pohľad javia ako žobráci, je známy fakt aj na Slovensku, najmä v mestách. Nepoviem nič nové, ak skonštatujem, že väčšina našich obyvateľov ich často považuje za neželaných hostí. A to nielen doma, ale aj na verejných priestranstvách. Ako dôkaz nech poslúži nasledujúci obrázok.
Kedy sa žobráci medzi ľuďmi vlastne objavili? Najskôr asi v staroveku, teda 3 000 rokov pred Kristom. Je to éra, úzko spojená so vznikom prvých štátov, kedy si ľudia už naplno uvedomovali rozdiely medzi chudobou a bohatstvom. Pravdepodobne prvé, najznámejšie písomne doložené fakty o žobrákoch, nájdeme v evanjeliách v skutkoch Ježišových. Napr. ... „Čo budem robiť, kopať nevládzem, žobrať sa hanbím. Pri jeho bráne líhal akýsi žobrák, menom Lazár, plný vredov. Keď neskôr opúšťali mesto, uvideli, že pri ceste sedí slepý žobrák Bartimej, syn Timejov. Choď, tvoja viera ťa uzdravila! A hneď videl a šiel za ním po ceste.“ Z novších dejín sa dozvieme, že najmä v 16. - 18. storočí v Európe prudko vzrástla obrovská masa "záhaľčivých povaľačov" - tulákov, žobrákov a chudoby. A aj tu žobráci ako najspodnejšia vrstva spoločnosti, predstavovali problém. Preto niektoré štáty žobranie zakazovali pod trestom smrti, iné nedovolili žobrákom vstupovať do miest a podobne. Žobráctvo bolo zakázané napr. aj v prvej Československej republike a samozrejme žobrať sa nesmelo ani v čase socialistického Československa. Obnova žobrania v našich krajoch nastala po roku 1989. Paradoxne vyznejú fakty najmä z umeleckého sveta, kde žobrák či žobráctvo sa stali námetom pri mnohých umeleckých dielach. Napr. Žobrácka opera, Chrám Matky Božej v Paríži, sochy sv. Martina so žobrákom. Aj tu sú žobráci predstavovaní ako najbiednejší medzi chudobnými.
Aj slovenské jazykovedné slovníky vysvetľujú výraz žobrák, či žobráctvo podobne. Podľa nich by to mal byť človek, ktorý sa živí žobraním, čím si zaopatruje prostriedky na živobytie tým, že rozličným spôsobom získava almužnu na zabezpečenie si živobytia. Slovenská liberálna demokracia tento problém nevyriešila dodnes. Zákazy asi veľa nepomôžu. Jednak sú v rozpore s našimi zákonmi a na druhej strane na Slovensku neexistuje nijaká pevná právna definícia, koho považovať za žobráka a čo je žobráctvo. Musíme si poradiť sami. Ako? Naučiť sa rozoznať skutočného, toho biblického žobráka, taký našu pomoc potrebuje. Od rôznych podnikavcov, ktorí inštitút žobráctva vedome zneužívajú a našu pomoc nepotrebujú. Príjemný zvyšok upršanej nedele praje doko.
Komentáre