doko

Hospodárska kríza  už v plnej nahote spôsobuje problémy aj  na konkrétnych  pracoviskách. Aj z toho dôvodu vyšla vláda zamestnávateľom v ústrety a novelizovala Zákonník práce.

Zákon č. 49/2009 Z.z. s účinnosťou od 1. marca 2009 totiž okrem iných zákonov novelizoval aj Zákonník práce. V § 142 ods. 4 upresnil prekážky v práci na strane zamestnávateľa, a novo vymedzil  kedy sa zamestnávateľ môže dohodnúť so zástupcami zamestnancov na poskytovaní 60 % náhrady mzdy,  ak nemôže  zamestnancovi prideľovať prácu.

Ďalej v samostatnom novovytvorenom paragrafe  252c sa na prechodné obdobie  od 1. marca 2009 do 31. decembra 2012  stanovuje, že ak nemôže zamestnanec z vážnych prevádzkových dôvodov vykonávať prácu, môže zamestnávateľ, po dohode so zástupcami zamestnancov kam patria aj odbory, podľa § 230 poskytnúť zamestnancovi pracovné voľno, za ktoré mu patrí  mzda najmenej vo výške základnej zložky mzdy podľa § 119 ods. 3 Zákonníka práce. Ak táto prekážka v práci na strane zamestnávateľa pominie, je zamestnanec povinný odpracovať poskytnuté pracovné voľno a to bez nároku na mzdu,  ak sa zmluvné strany nedohodnú na priaznivejšej úprave pre zamestnancov.

Ak zamestnanec nadpracúva pracovné voľno, ktoré mu zamestnávateľ takto poskytol prácou vykonávanou nad určený týždenný pracovný čas, nejde o prácu nadčas. Čas tohto pracovného voľna poskytnutého zamestnancovi  sa posudzuje ako výkon práce (§ 144 ZP). Zamestnávateľ je povinný viesť evidenciu tohto pracovného voľna a evidenciu pracovného času, v ktorom si zamestnanec nadpracúva toto pracovné voľno tak, aby bol zaznamenaný začiatok a koniec časového úseku, v ktorom zamestnanec vykonával prácu.

Na účely zisťovania priemerného zárobku podľa § 134 ods. 1 sa do zúčtovanej mzdy nezahŕňa mzda vyplatená zamestnancovi počas tohto plateného voľna a podobne sa do počtu odpracovaných hodín  nezhŕňa čas, počas ktorého zamestnanec vykonáva prácu za poskytnuté platené voľno.

Mne osobne v tejto novele chýba  určenie maximálnej doby, počas ktorej môže zamestnávateľ  dávať zamestnancovi platené voľno. To preto, lebo toto platené voľno si musí zamestnanec odpracovať až vtedy, kedy prestanú trvať dôvody, pre ktoré ho dostal.  Čiže, ak už  bude chodiť normálne do práce, tak  každý pracovný deň musí odpracovať povinne napríklad 8 hodín a ešte zadarmo poskytnuté pracovné voľno. Potom, ak bol zamestnanec takto doma povedzme 2 mesiace,  bude musieť odpracovať okrem povinného pracovného času,  navyše ešte asi 300 hodín. No v § 86 ods. 2 Zákonníka práce je stanovené, že  pri rovnomernom rozvrhnutí pracovného času, pracovný čas v jednotlivých dňoch nesmie presiahnuť 9 hodín.  Z toho mi vychádza, že optimálne môže zamestnanec  zo spomínaných 300 hodín, týždenne odpracovať len  5 hodín. Takže, aby zamestnanec splnil celý rest, potrebuje  odpracovať 60 týždňov,  čo je ako vieme viac než rok. 

Preto si myslím, že chodiť  do práce viac než rok na 9 hodinové zmeny, čiže vydržať v práci denne najmenej 9 a pol hodiny  je  taká  záťaž, že to môže mať negatívny dopad na telesne aj duševné zdravie týchto zamestnancov. A toto by pri dojednávaní dohôd so zamestnávateľmi mali mať na pamäti najmä zástupcovia zamestnancov. V opačnom prípade sa môže ľahko stať, že príde obdobie konjunktúry a zamestnanci namiesto do práce budú chodiť k lekárom.

Prajem príjemný pracovný deň. doko