Hneď na úvod je potrebné rozlišovať že iné zákonné opatrenia stanovuje Zákonník práce (§20) a iné sú v Občianskom zákonníku. Tak čo dovoľuje Zákonník práce?
Ak vznikne podľa Zákonníka práce alebo iného pracovnoprávneho predpisu povinnosť zamestnanca zaplatiť pohľadávku zamestnávateľovi, možno tento nárok uspokojiť formou :
dohody o zrážkach zo mzdy,
ručením,
alebo zriadením záložného práva.
Dohoda o zrážkach zo mzdy sa musí uzatvoriť písomne, inak je neplatná.
Pri ručení sa môže iná fyzická alebo právnická osoba zaručiť písomným vyhlásením, že požadovanú pohľadávku uspokojí, ak tak neurobí sám zamestnanec ako dlžník.
Zriadiť záložné právo k nehnuteľnosti, ktorú vlastní zamestnanec je možné vtedy, ak ide o náhradu škody na zverených hodnotách, ktoré je zamestnanec povinný vyúčtovať alebo, ak ide o náhradu škody, ktorú zamestnanec spôsobil zamestnávateľovi úmyselne. Takáto zmluva musí mať písomnú formu. Zmysel zriadenia záložného práva vidím najmä vtedy, ak sa obidve stránky chcú na náhrade škody dohodnúť mimo súdnou cestou.
Účelom náhradových opatrení je predovšetkým zabezpečiť zamestnávateľovi návratnosť spôsobenej škody. Takže odpoveď na otázku z titulku si už určite dá každý sám.
Prajem pekný deň. doko
Komentáre
fly