doko

Na začiatok si treba ujasniť, že túto problematiku z hľadiska pracovno právneho rieši Zákonník práce a z hľadiska sociálne právneho, zákon o sociálnom poistení č. 461/2003 Z.z. a k tomu aj vydané vykonávacie predpisy. Ide o veľmi citlivú a zložitú situáciu, lebo zamestnanec s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom je postavený do situácie, že obyčajne končí pracovný pomer a stane sa z neho invalidný dôchodca. Malo by preto byť pravidlom, že personálni pracovníci  budú tými prostredníkmi, ktorí takým zamestnancom uľahčia prechod z aktívneho produktívneho života, do života čiastočne obmedzeného chorobou alebo úrazom, a to najmä radou a usmerňovaním ich krokov pri riešení všetkých predpísaných úkonov s týmto spojených. Je len pochopiteľne, že chorý človek   má najviac problémov  so svojou  chorobou, a akékoľvek behanie po úradoch je pre neho mnohokrát  nemožné. Určite títo zamestnanci ocenia to, ak im niekto zo strany zamestnávateľa vysvetlí načo majú nárok a na druhej strane aké majú povinnosti, aby sa ich stav z pozície pracovno právnej vyriešil bez zbytočného šikanovania  či zdržiavania. Tu okrem zamestnávateľa zohrávajú dôležitú úlohu aj inšpektoráty práce, ktoré majú zo zákona povinnosť bezplatne pomôcť zamestnancom pri riešení ich pracovných problémov, ak sú o to požiadané.(§2 ods.1 písm.c zákona o inšpekcii práce). Odborným orgánom na riešenie tejto problematiky sú podľa 3. časti zákona o sociálnom poistení príslušné pobočky alebo ústredie Sociálnej poisťovne.
Zákonník práce chráni zamestnancov, ktorí sú uznaní za práceneschopných pre chorobu alebo úraz tak, že v tejto dobe im spravidla nesmie zamestnávateľ  dať výpoveď. Na ktoré prípady sa ale tento zákaz výpovede nevzťahuje, to  je presne definované v § 64 ods. Zákonníka práce. So zamestnancom, ktorý pre svoj dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nechodí do práce, zamestnávateľ môže skončiť pracovný pomer výpoveďou len vtedy, ak podľa lekárskeho posudku zamestnanec dlhodobo stratil spôsobilosť vykonávať doterajšiu prácu.( §63 ods.1 písm.c ZP).

V praxi sa stáva, že po uplynutí 52 týždňov počas ktorých je možné vyplácať nemocenské, toto vyplácanie sociálna poisťovňa zo zákona zastaví a zamestnanec je bez finančných prostriedkov, lebo posudková komisia ešte neskončila potrebné šetrenia zdravotného stavu a nevydala rozhodnutie o priznaní či nepriznaní invalidného dôchodku. Pritom jeho pracovný pomer nemôže byť skončený skôr, pokiaľ nebudú zamestnávateľovi doručené potrebné lekárske správy. Pochopiteľne, že tento zamestnanec, aj keď je ešte stále zamestnancom nemôže od zamestnávateľa dostať plat lebo je práceneschopný. Až do prvého doručenia invalidného dôchodku je teda bez príjmu. Túto situáciu je možné riešiť vyžiadaním sociálnej podpory alebo aj zálohou na invalidný dôchodok, ale výlučne sú k tomu kompetentné len orgány sociálnej poisťovne nie zamestnávateľ.
Po doručení výpovede zamestnávateľom,  začne bežať výpovedná doba, ktorá je najmenej 2 mesiace. Je možné skončiť pracovný pomer aj dohodou, ale tá musí byť písomná a musí v nej byť uvedený presný dôvod skončenia pracovného pomeru, čiže zdravotná nespôsobilosť, tu ale  žiadna výpovedná lehota neplatí.  Je úplne samozrejme, že ak je niekto nemocný viac ako rok, tak si nemohol vyčerpať  zákonný nárok dovolenky. Preto pri skončení pracovného pomeru je zamestnávateľ povinný takúto nevyčerpanú dovolenku, teda  napríklad aj takú, ktorá nebola vyčerpaná za predchádzajúci rok, obvyklým spôsobom preplatiť.(116 ods.3 ZP).   Podobne si zamestnanec môže uplatniť aj nárok na odstupné tak, ako je to uvedené v § 76 ods.1 ZP. Ak ide o zamestnanca, ktorého pracovný pomer sa skončil pre pracovný úraz alebo chorobu z povolania potom je odstupné vyplatené vo výške najmenej 10 násobku jeho priemerného mesačného zárobku (§ 76 ods.2 ZP). Nárok na odchodné bude mať pri prvom skončení pracovného pomeru len ten  nemocný zamestnanec, ktorý nadobudol nárok  na invalidný dôchodok pre pokles jeho schopnosti   vykonávať zárobkovú činnosť o viac než 70 % a to v sume najmenej 1 priemerného mesačného zárobku. Ak je  odchodné  v kolektívnej zmluve dojednané na vyššiu sumu potom platí aj toto dojednanie.
Tým, že sa zamestnanec stane invalidným, patrí do skupiny zamestnancov so zdravotným postihnutím a zamestnávateľ na jeho prepustenie potrebuje aj súhlas príslušného úradu práce, sociálnych vecí a rodiny. Inak je výpoveď neplatná. (§66 ZP). Okrem toho Zákonník práce ukladá zamestnávateľom, aby v  rámci prevádzkových možností vytvárali pre takýchto zamestnancov  vhodné pracovné miesta. Odporúča sa mať o tom písomný záznam. Ako vidíte ide skutočne o zložitú problematiku, ktorú by zamestnanci  bez pomoci zvládli len ťažko. Najmä v takýchto prípadoch sa ukáže, akých fundovaných personalistov zamestnávateľ má.
Ja personálnym pracovníkom či pracovníkom pre ľudské zdroje, pri každej príležitosti pripomínam, že sú ako lekári v ambulancii. Ak k ním príde zamestnanec majú ho bez prerušovania vypočuť, správne pomenovať jeho problém, čiže určiť diagnózu a navrhnúť mu spôsob ako problém riešiť, čiže určiť pracovnoprávnu liečbu. Len vtedy je predpoklad, že budú pre svojho zamestnávateľa maximálne užitoční,  ba často priam  nepostrádateľní.

Pekný deň prajem. doko

Podobnú problematiku si môžete prečítať aj na http://doko.blog.sk/?s=36002