doko

Na pracovisku sa nám stalo, že k 31.5.2009 boli pre nadbytočnosť po zrušení ich miest, prepustení niekoľkí zamestnanci. Všetko by bolo  pracovnoprávne v  poriadku, keby sa neboli vyskytli prípady, keď z dôvodu nemoci nastúpil inštitút zákazu výpovede.  A tak štyria zamestnanci ostali zamestnávateľovi na krku aj po 31.5.2009.  Problém je v tom, že títo zamestnanci odmietli akúkoľvek dohodu o zmene pracovnej zmluvy, a tak im zamestnávateľ  nemôže prideliť inú prácu lebo takú čo by zodpovedala ich pracovnej zmluve, jednoducho nemá. Čo teda s nimi?

V zmysle ust. § 118 ods.1  Zákonníka práce je zamestnávateľ povinný poskytovať  mzdu zamestnancovi len za vykonanú prácu. Uvedení zamestnanci, ale žiadnu prácu nemôžu vykonávať, lebo trvajú na dodržiavaní platnej pracovnej zmluvy ale tá platí iba pre pracovisko, ktoré už od 1.6.2009 nebude existovať.  A tak zamestnávateľ nemá zákonnú možnosť ako  im prideliť akúkoľvek inú prácu, lebo to bez dohody s nimi nie je možné. Takýto prípad  sa dá už vysvetliť len  ako iná prekážka na strane zamestnávateľa,  a  potom  v zmysle ust. § 142 ods.3 Zákonníka práce, zamestnávateľ má povinnosť  poskytnúť týmto zamestnancom náhradu mzdy v sume ich  priemerného zárobku. Majú teda  takíto zamestnanci aj naďalej chodiť do práce alebo ich treba nechať doma?

Uvažujme spolu. Zamestnávateľ im nemôže prideľovať  žiadnu prácu pre trvajúce prekážky na jeho strane, čiže v práci sú   nepotrební a preto je im  vyplatená náhrada mzdy. Potom je priam žiaduce, aby títo zamestnanci počas trvania týchto prekážok ostali doma,  mimo svojho pracoviská na tzv. platenom voľne.  V práci totiž nemajú vlastné pracovisko, nič by nerobili, zamestnávateľovi by spôsobovali problémy v narúšaní morálky ostatných zamestnancov, zbytočne by mu zvyšovali náklady  a koniec koncov  zato, že pre nich nie je práca, im zamestnávateľ dáva náhradu mzdy.  Pritom je viac ako jasné, že zamestnanec počas tzv. pracovného voľna zodpovedá iba sám za seba a zamestnávateľ ho  za túto dobu vedie len v evidencii svojich zamestnancov. Iné povinností, až do skončenia výpovednej doby,  k ním zamestnávateľ nemá. Ak, ale zamestnávateľ dovolí zamestnancovi, aby  naďalej chodil na pracovisko zodpovedá za neho v plnom rozsahu.  Napríklad musí mu nájsť miesto kde sa bude počas pracovnej doby zdržiavať, musí mu prispievať na stravu, pri prípadných prekážkach v práci  sa musí o neho starať,  musí mu poskytovať pracovné voľno na hľadanie zamestnania, v prípade  úrazu na pracovisku znáša  náklady s tým spojené a podob.

Preto, ak sa v predmetnom prípade  skutočne nedá so zamestnancom dohodnúť, potom je podľa môjho názoru obojstranne prospešnejšie, aby zamestnanec počas trvania prekážok na strane zamestnávateľa, poberal náhradu mzdy a ostal doma mimo pracoviska.

Prajem príjemný a pekný letný deň. doko