doko

Bol horúci júnový deň. Konečne nadišiel deň, ktorý väčšina Slovákov  netrpezlivo očakáva. Jedni preto, že sa ich to týka priamo a bezprostredne – žiaci a učitelia,  druhí preto, že  medzi tými prvými majú svoje ratolesti, príbuzných či známych a tešia sa čí smútia spolu s nimi.  Skoro každý je v tento deň  akýsi iní. No čo, je to správne a tak to má byť. Veď ide o vysvedčenie za celoročnú školskú drinu. Takže ten kúsok papiera na ktorom sú krasopisne napísané známky je pre niekoho vyznamenaním pre iného upozornením.  Vzťahuje sa to iste nielen na žiakov a ich rodičov, ale aj na učiteľov. Jedno také vyznamenanie, ktoré nesie názov „List priateľovi“ a napísal ho  svojej pani učiteľke malý druháčik odcitujem doslova:  „ Milá Pani učiteľka. Končí školský rok a rád by som vám poďakoval za to čo všetko ste ma naučili. Ste milá aj dobrá. A viete toľko zaujímavých vecí. Chcem aby sa vám na ďalší rok veľmi darilo. Aby ste boli tou najlepšou učiteľkou na svete. S pozdravom váš žiak Erik.“ 

No čo k tomu dodať?  Možno len to, že ten úprimný žiačik ani netušil, že jeho najlepšia pani učiteľka  odchádza do dôchodku  a  že krajšie vyznamenanie  jej  za 34 rokov učiteľského povolania nikto iný nedal.  Preto som presvedčený, že spoločnosť, ktorá má  takýchto učiteľov a žiakov sa o  svoju budúcnosť nemusí obávať.  J.Kotulič