Prejednanie výpovede „vopred“
Skončenie pracovného pomeru výpoveďou (§61 ZP) je proces, ktorý aj vďaka nejednoznačnosti niektorých ustanovení Zákonníka práce (ZP), spôsobuje časté súdne spory. Napríklad: zamestnávateľ je povinný každú výpoveď vopred prerokovať so zástupcami zamestnávateľov, lebo inak je výpoveď neplatná. Ale kto vie s určitosťou povedať, čo znamená slovo „vopred“? Čomu alebo komu má prejednanie výpovede vlastne predchádzať? Treba to chápať tak, že samotné prejednanie má prebehnúť skôr, než je napísaná písomná výpoveď ako pracovnoprávny dokument? Asi nie, lebo v takom prípade by sa jednalo iba hypoteticky o možnosti dania výpovede a nie o dokumente, ktorým písomná výpoveď, bez akýchkoľvek pochybností skutočne je. Veď aj ustanovenie § 61 ods. 1 ZP stanovuje, že výpoveď musí byť písomná. Alebo slovo „vopred“ znamená, že to má byť pred dátumom platnosti výpovede? Odpoveď na tieto otázky som v Zákonníku práce nenašiel.
Prečo to spomínam? Preto, že pre uvedené nejasnosti sa zamestnávateľ môže veľmi ľahko dostať do súdneho sporu so zamestnancom, a to pre neplatnosť výpovede. Ak totiž odborová organizácia neprerokuje výpoveď ako písomný dokument, ale napríklad, len žiadosť zamestnávateľa o prerokovanie skončenia pracovného pomeru výpoveďou, asi ťažko bude splnená požiadavka, že výpoveď má byť písomná, lebo de facto ešte neexistuje a odborári sa vlastne nemajú k čomu vyjadriť. Pritom výpoveď ako pracovnoprávny dokument, napísaná následne po prejednanej žiadosti, by podľa môjho názoru nemohla platiť, lebo nespĺňa podmienku, že o nej rokovala odborová organizácia. A spor je na svete. Rozriešiť by ho mohol len súd.
A jeden súdny proces už na túto tému zaznamenala aj judikatúra. Konkrétne je vedený pod číslom 42/2007 a ide o Rozsudok Najvyššieho súdu SR z 28.9.2006. Judikát znie takto: „Účinky splnenia povinnosti zamestnávateľa vopred prerokovať so zástupcami zamestnancov výpoveď v zmysle § 74 Zákonníka práce nastanú len vtedy, ak žiadosť zamestnávateľa o prerokovanie skončenia pracovného pomeru výpoveďou alebo priložený návrh na skončenie pracovného pomeru výpoveďou obsahujú náležitosti výpovede určené v § 61 ods.2 Zákonníka práce“.
Čo na záver? Ako vidíte názory na to, ktorý postup je správny môžu byť, a aj sú rôzne. Ako teda pri uplatňovaní významu slova „vopred“ postupovať? Do doby prípadnej zmeny predmetného ustanovenia Zákonníka práce v jeho novele, bude asi najjednoduchšie všade, kde sa to len trocha dá, používať pri skončení pracovného pomeru inštitút dohody. A ak to už skutočne musí byť výpoveď, tak potom sa držať citovaného judikátu. Hoci tie nie sú všeobecne právne záväzné, lebo zaväzujú len v konkrétnom spore, predsa je tu aká taká šanca, že takýto výklad Zákonníka práce si okrem Najvyššieho súdu môže osvojiť aj ďalší súd. Prax však potvrdzuje, že pri hľadaní právoplatnej odpovede na hore položené otázky, skutočne môžu rozhodnúť len príslušné súdy. A pritom k tomu, aby žiadne spory na túto tému neboli, stačilo v Zákonníku práce odlíšiť výpoveď ako písomný dokument, od výpovede ako určitého deja.
Komentáre