Média sa predbiehajú v hodnotení, práve skončených volieb do samosprávnych krajov. Vo svojom článku tu nebudem nikoho citovať, ale chcem iba vyjadriť vlastný názor na výsledky týchto volieb. Aby sa mi lepšie argumentovalo, dovoľte niekoľko oficiálnych čísiel.Počet oprávnených voličov 4 463 039, účasť na voľbách 897 536 oprávnených voličov. Čiže, voliť prišla iba niečo viac ako pätina oprávnených voličov. Ostatní tým, že voliť neprišli, vystavili vláde, ale aj všetkým ostatným politikom, veľmi zlé vysvedčenie o ich práci. Totiž, tých takmer 3,5 milióna nevoličov dalo kompetentným jednoznačne najavo, že buď treba zrušiť samosprávne kraje ako také, lebo pre občanov je to zbytočný inštitút alebo, ak už takýto stupeň samosprávy musí byť, potom treba určite znížiť ich počet. Príčiny, ktoré spôsobili túto situáciu sú rôzne, ale ja ich vidím najmä v zlé nastavenom zákone o samosprávnych krajoch.
1. Veď ak napr. poslanci, ktorí sú za určitý obvod zvolení, ak o to ich voliči požiadajú, sa musia zodpovedať za výkon svojej funkcie, tak taký predseda samosprávneho kraja, ten nie je nikomu podriadený, ani sa nikomu nemusí zodpovedať za výkon svojej funkcie.
2. Predseda samosprávneho kraja nemá obmedzený počet volebných období, ale taký prezident SR, ktorý je tiež volený priamo voličmi, môže byť vo funkcii najviac 2 volebné obdobia.
3. Predseda samosprávneho kraja je bytostne závislý od práce zastupiteľstva. Ak tam nemá väčšinu, potom je skutočne odkázaný na milosť či nemilosť týchto poslancov.
4. Politické strany, ktoré by mali kandidátov na predsedov samosprávnych krajov vyberať, to nerobia dôsledne. Zoberme si napr. tento fakt. V Prešovskom samosprávnom kraji bol za predsedu kraja zvolený kandidát Smeru-SD a to už na štvrté volebné obdobie. Pýtam sa. To predseda Smeru-SD nevidí, že ak je tento jeho kandidát taký vynikajúci tak, prečo mu už doteraz nezveril oveľa významnejšiu funkciu v strane a v exekutíve?
5. Samosprávny kraj má síce zo zákona určené kompetencie, ale vykonávať ich môže iba v takom rozsahu, načo mu stačia finančné prostriedky. Obyčajne, podiely z daní sú nedostatočné, takže reálne môžu kraje svoju právomoc vykonávať len podľa toho, koľko prostriedkov im poskytne štát. Potom treba skutočne zvážiť, či na takéto riadenie treba vôbec nejaké voľby, či by nestačilo napr. iba vymenovanie zo stupňa vlády. Tak či tak, je predseda samosprávneho kraja od vlády závislý.
Ďalší, podľa mňa ten najdôležitejší poznatok je, že v Banskobystrickom samosprávnom kraji, kandidát na predsedu Maňka, ktorý bol podporovaný stranami: Smer-SD, SZ, HZD, ĽS-HZDS, SModS, SMK-MKP,KDH získal iba 60 960 hlasov a kandidát Kotleba za ĽS Naše Slovensko až 26 251 hlasov. Toto je mrazivé zistenie a predseda Strany Smer-SD Fico to nesmie bagatelizovať. Totiž, jeho kandidát Maňka s podporou 7 strán fakticky prvé kolo prehral, lebo nezískal viac ako 50% hlasov voličov.
Ďalej uvažujem takto. Kandidát na predsedu Banskobystrického kraja Kotleba, teraz v tomto kraji získal 26 251 hlasov, pritom v roku 2012 ako kandidát na poslanca do NR SR, získal z celého Slovenska iba 29 158 hlasov. Počítajme ďalej. Na Slovensku máme 8 krajov, ak toto číslo vynásobíme počtom hlasov, ktoré získal kandidát Kotleba, potom to za celé Slovensko môže byť alarmujúcich, až asi 210 000 voličov. Teraz porovnajme toto číslo s počtom preferenčných hlasov, ktoré získali poslanci v roku 2012 v parlamentných voľbách. Viac preferenčných hlasov ako 200 000 získali len kandidáti na poslancov Fico, Kaliňák a Paška. Z toho počítania mi jasne vychádza, že súčasní vládnuci, ale aj opoziční parlamentní politici a ich strany niečo zaspali. Preto si myslím, že výsledok volieb v Banskobystrickom kraji by mal ich spokojný spánok, okamžite premeniť na veľmi tvrdé politické prebudenie.
Príjemný deň prajem. doko
Komentáre