doko

Asi ste si tiež všimli ako neokrôchane sa niekedy správajú viacerí najvyšší slovenskí hodnostári. A tak niet divu, že toho už majú dosť aj mnohí riaditelia škôl na Slovensku, ktorí do otvoreného listu, adresovaného poslancom NR SR napísali : ... „Vyzývame vás na sebareflexiu a na návrat k základným princípom slušnosti, sebaovládania a rešpektu. Vyzývame vás, aby ste chránili dôstojnosť parlamentu a ukázali, že aj v názorovom konflikte je možné zachovať ľudskosť a úctu. Nie kvôli médiám a nie kvôli politickým bodom, ale kvôli budúcnosti detí ...“. Ja dodávam, že aj pre budúcnosť ich detí. Vo svojich blogoch som na túto tému písal viackrát, dokonca už v roku 2010. A práve preto si dovolím, niektoré vety znova pripomenúť, lebo sú aktuálne aj dnes. Inšpiráciu som našiel v 105 ročnej knihe a myšlienky z nej, boli adresované najmä hodnostárom prvej Československej republiky. Vyberám tieto citáty.: .... „ Každý stupeň hodnosti ukladá jeho nositeľovi aj záväzné povinnosti. Hodnostár má jednať s tými, ktorí podliehajú jeho právomoci čestne a slušne. Má im byť pri výkone svojich povinností príkladným vzorom. Vždy a všade má byť dôstojným predstaviteľom svojho postavenia bez ohľadu nato, či sa do tohto postavenia dostal pre svoje nevšedné vedomostí, zásluhy alebo ho tam vyniesla rozmarná priazeň osudu. Čím vyššia hodnosť, tým závažnejšie sú hodnostárove povinnosti a tým viac očí naň hľadí a sleduje jeho činy. Každý hodnostár má právo na akýsi vyšší stupeň zdvorilosti od tých, ktorí patria do jeho pôsobnosti. No okrem práv majú hodnostári aj mnoho povinností. 1. Prvou ich spoločenskou povinnosťou je, aby sa dokázali bezpečne ovládať. 2. Hodnostár sa má ovládať vždy a za každých okolností. 3. Nikdy sa nesmie dať strhnúť k nepodloženým výbuchom zlosti alebo k výrokom, ktoré by neskoršie ľutoval. 4. Aj napriek tomu, že musí myslieť za mnohých ľudí a na mnoho povinností, nikdy nesmie prestať strážiť svoje pudy a podvedomie. 5. Hodnostár má vždy zachovať duševnú rovnováhu, nezakalený pohľad a samostatný úsudok. 6. Jeho vystupovanie musí byť vždy a za každých okolností dôstojné a spoločensky správne. 7. Ak sa mu nedostalo riadnej spoločenskej výchovy, nech sa hľadí sám čo najskôr dovychovať a to účasťou na prednáškach, braním súkromných hodín alebo samostatným čítaním spoločensko-výchovných kníh. 8. Aj jeho rodina a príbuzní, pokiaľ ide o spoločenské styky sú povinní správať sa správne a slušne. 9. To, že hodnostár má určitú moc a vplyv ešte neznamená, že môže on sám alebo jeho rodinní príslušníci vystupovať naduto. 10. Hodnostár aj pri dodržiavaní dôstojnosti má byť v správaní k druhým láskavý. Nikdy nesmie byť k iným bezohľadný, príkry, nespravodlivý, neokrôchaný či hrubý. Na druhej strane, spoločenské mravy celého civilizovaného sveta, každému občanovi predpisujú aby k hodnostárom zachoval určitú mieru spoločenskej obradnosti. Predovšetkým k hlave štátu, je každý povinný správať sa s vybranou zdvorilosťou a úctou. Vždy mu máme uvoľniť cestu a ak nás osloví, máme sa mu dívať do očí, stáť máme vzpriamene a odpovedať pokojne s rozmyslom a vždy od neho dodržať potrebný odstup. Kto rozpráva s hodnostárom, ktorý je od neho spoločensky vyššie, nesmie sa k nemu správať menej zdvorilo, než ako sa k nemu správa hodnostár. Hodnostárov treba upozorniť ešte aj nato, že len skutočná vzájomná úcta a vážnosť sú bezpečnou zárukou disciplíny.“ Koniec citátu. A kto je hodnostár ? Podľa Slovníka súčasného slovenského jazyka je hodnostárom ten, kto má (vyššiu) hodnosť alebo postavenie. Napr.: vojenský, cirkevný, akademický, vysoký štátni a svetskí hodnostári. Na záver, by som veľmi rád dodal, že úctu si zaslúžia nielen hodnostári, ale každý človek. Až toto dosiahneme, potom by sme sa mohli aj my, na Slovensku dočkať toho, čo sľuboval český premiér Babiš, občanom Česka. ...“Udělám maximum pro to, abychom splnili programové prohlášení vlády, a maximum pro to, aby se Česká republika stala nejlepším místem pro život na celé naší planetě.“ Svetu mier a pokoj v duši, prajem všetkým doko.