doko

Zajtra je 6. január 2026. V kalendári síce máme uvedené: Zjavenie Pána (Traja králi) - deň pracovného pokoja, ale oproti predchádzajúcim rokom, neplatí v tento deň zákaz predaja v obchodoch. Genézu tohto cirkevného sviatku treba začať evanjeliom podľa apoštola Matúša. Ten píše toto: „Keď sa za čias kráľa Herodesa (v tom čase mal Herodes asi 69 rokov) v judejskom Betleheme narodil Ježiš, prišli do Jeruzalema mudrci od východu a pýtali sa: "Kde je ten novonarodený židovský kráľ ? Videli sme jeho hviezdu na východe a prišli sme sa mu pokloniť. ... Vošli do domu a uvideli dieťa s Máriou, jeho matkou, padli na zem a klaňali sa mu. Potom otvorili svoje pokladnice a dali mu dary: zlato, kadidlo a myrhu.“ Všimnime si, že evanjelista neuvádza počet mudrcov ale iba 3 dary. Až v IV. storočí sa v kázní pápeža Leva I., Cesariusa z Arlesu, Maximusa z Trieru, sv. Ambróza a sv. Augustína spomína, že mudrci boli traja. Mená Gašpar, Melichar a Baltazár (čiže traja Králi/Mudrci) ako prvé uvádza vo svojich spisoch ctihodný Beda (Beda Venerabilis), anglický mních a historik z 8. storočia. Spisovatelia životopisov svätých tzv. bollandisti, opisujú aj charakter týchto svätých troch kráľov, keď predstavujú Gašpara ako starca, Melichera ako muža v najlepšom veku a Baltazara ako mládenca, naznačujúc takto rozličným vekom ľudského života hlboký symbolický zmysel, že každý vek ľudského života mal s nimi pri jasličkách na kolená padnúť a velebiť novonarodeného kráľa. Tu asi vznikol aj pôvod zápisu kriedou na veraje dvier s použitím písmen G- M - B. Podľa novších cirkevných poznatkov sa má ale skratka na veraje dverí správne písať napr. pre rok 2026 takto: 20 – C + M + B – 26. Ide o prvé písmeno z latinských výrazov: Christus - C; Mansionem - M; Benedicat – B. Do slovenčiny je to možné voľne preložiť ako: Nech Kristus – Náš dom – Žehná. Číslice 20-26, znamenajú kalendárny rok v ktorom bola šifra napísaná. Táto obyčaj je u nás známa aj pod menom Trojkráľová kňazská koleda, pri ktorej spravidla kňaz, vykoná posvätenie veriacich v ich príbytkoch. Úcta týchto mudrcov siaha až do najstarších kresťanských dôb. Ostatky mudrcov získala Sv. Helena od istého indického náčelníka a priniesla ich do Carihradu, kde v chráme sv. Múdrosti (Sophie) boli uložené na odpočinok. Ale tu neostali dlho, lebo ešte za života jej syna, cisára Konštantína (+ 337) ich cisár v roku 333 daroval biskupovi Eustorgiusovi do Milána. Cisár Fridrich po dobytí mesta Miláno daroval relikvie mudrcov, kolínskemu arcibiskupovi Reinaldovi. Ten ich 11. júna 1164 doniesol do Kolína. Od roku 1880 sú tieto relikvie uložené v katedrále Kolínskeho dómu. Takže, nech už o spomienke na Troch kráľoch, či mudrcoch od Východu, vieme viac či menej, fakt je ten, že tohtoročné sviatky pripomínajúce narodenie Mesiáša, sa chýlia do svojho záveru. Potvrdzujú to aj tradície, ktoré sa na Slovensku stále udržujú. Na tento sviatok sa totiž pri svätých omšiach požehnáva voda, soľ, kadidlo a krieda. Následne potom kňazi chodia po príbytkoch aby v nich požehnávali ich obyvateľov. Kňaz pritom na veraje dverí napíše kriedou nový letopočet a písmená napr. (20-C+M+B-26), čo latinsky značí - Christus Mansionem Benedicat. A pravoslávni veriaci v tento deň začínajú sláviť Vianoce, ktoré tradične bývajú zasnežené a studené. Na záver nám vinšujem mier a pokoj, i krásne prežitie tohto sviatočného dňa. doko.