doko

Pozrime sa na tento problém z pohľadu práva.
Úlohy a použitie ozbrojených síl SR definuje § 4 zákona č. 321/2002 Z.z. o ozbrojených silách Slovenskej republiky okrem iného aj tak, že : „Hlavnou úlohou ozbrojených síl je  ... plnenie záväzkov vyplývajúcich z medzinárodných  zmlúv, ktorými je Slovenská republika viazaná.... Ozbrojené sily možno použiť...na boj proti terorizmu..."
V tom istom zákone je aj text vojenskej prísahy kde vojak skladá prísahu v tom zmysle, že bude plniť úlohy , ktoré mu vyplývajú z príslušných zákonov a, že ...“ Na to som pripravený vynaložiť všetky svoje sily a schopnosti a nasadiť aj svoj život. Tak prisahám.“
Zákon ďalej definuje, že o vyslaní ozbrojených síl mimo územia SR rozhodujú príslušné ústavné orgány a to na účely: humanitárnej pomoci, vojenského cvičenia, mierovej pozorovateľskej misie, vojenskej operácie a plnenia záväzku z medzinárodnej zmluvy o spoločnej obrane proti napadnutiu.

Mierová pozorovateľská  misia je charakterizovaná ako činnosť ozbrojených síl mimo územia SR zameraná na pozorovanie s cieľom napomáhať urovnaniu  konfliktov mierovými prostriedkami.
Vojenská operácia  mimo územia SR je pre zmenu činnosť vojenských jednotiek, ktoré sú vyzbrojené vojenskými zbraňami a zbraňovými systémami s príslušnou bojovou technikou  a logistickým zabezpečením. Táto operácia musí byť v súlade s medzinárodným právom  a jej účelom má byť predchádzanie ozbrojeným konfliktom, dosiahnutie mieru a  jeho udržanie na území ohrozenom alebo postihnutom ozbrojeným konfliktom.
Súhlas profesionálneho vojaka na vyslanie sa nevyžaduje. No a výber vojakov, ktorí sa podieľajú na plnení úloh ozbrojených síl mimo územia SR, vykonáva náčelník generálneho štábu.

Ak tieto údaje dáme do súvislosti s Afganistanom, kde podľa  dostupných informácii  prebiehajú vojenské operácie, potom je každému jasné, že pri nich môže prísť ktokoľvek sa ich zúčastňuje, aj o svoj život,. našich vojakov- tigrov  nevynímajúc. A to bez ohľadu nato, kde budú nasadení.  Inými slovami, je tam vojna a tá si obete nevyberá a neberie ani ohľady na priania politikov. Naši vojaci preto iste vedia, do čoho idú, ak budú poslaní do Afganistanu.  Sú profesionáli, do ozbrojených síl vstúpili dobrovoľne a preto hoci to znie nepríjemne, musia rátať aj s tým, že tam môžu zomrieť.
No a politici, keď im skutočne ide o životy našich vojakov, by mali prijímať také zákony  a vydávať také rozhodnutia, aby nimi životy našich vojakov zbytočne neohrozovali. Dnes platné zákony takými nie sú. Čo je na tom senzačné?

Prajem príjemný deň.doko.