Zamestnanec, ktorý u jedného zamestnávateľa odpracoval menej ako 60 dní sa domáhal dovolenky za odpracovaných 42 dní čo by znamenalo, že má podľa § 105 Zákonníka práce nárok na dve dvanástiny dovolenky. Problém bol v tom, že do limitu odpracovaného času počítal aj 2 dni sviatkov. Pritom argumentoval, že v § 144 ods.3 písm.d) Zákonníka práce je napísané, že ako výkon práce sa posudzuje aj čas, ktorý prípadne na sviatok.
Tak ako by to malo byť?
1. Zákonník práce striktne vyžaduje aby zamestnanec „odpracoval“ 21 dní. A za odpracovaný deň sa považuje taký deň, v ktorom zamestnanec „odpracoval“ prevažnú časť svojej zmeny. Pritom pracovná zmena je časť pracovného času, ktorý je zamestnanec povinný na základe dopredu určeného rozvrhu pracovných zmien „skutočne odpracovať.“ Teda reálne má vykonávať prácu najmenej 21 dní, aby mal zamestnanec nárok na dovolenku za odpracované dni.
2. Ustanovenia § 144 riešia situáciu keď je potrebné z dôvodu neprítomnosti zamestnanca v práci určiť, ktoré prekážky v práci sa považujú za výkon práce. Po novele z 1.9.2007 bolo do § 144 ods. 4 dopísané : Na účely dovolenky sa za výkon práce posudzuje čas zameškaný pre dôležité osobné prekážky v práci, tak ako sú uvedené v § 141 ods.2. Ostatné dôležité osobné prekážky v práci sa na účely dovolenky neposudzujú ako výkon práce. Dni sviatkov, ktoré pripadajú na obvyklý pracovný deň zamestnanca sa teda pre účely splnenia nárokov na dovolenku za odpracované dni, nepovažujú za výkon práce.
Na základe uvedeného, zamestnancovi pre účely dovolenky za odpracované dni, patrí za skutočne odpracovaných 40 dni len jedna dvanástina dovolenky za kalendárny rok.
Prajem príjemný a pokojný deň. doko
Komentáre