V kalendári majú 4. februára napísané meniny nositeľky mena Veronika, Verona. Krásne znejúce slovo. Čo v sebe zahŕňa ?
1. Vlastné meno Veronika, znamená nositeľku víťazstva ( z gréckeho. Bereniké, Βερενίκη). Tiež sa jeho pôvod vysvetľuje pomocou latinského a gréckeho slovníka ako Ver – jar, Niké – víťazstvo, čiže Víťazná jar. Čisto slovenská podoba tohto mena, by mala zodpovedať menu Jarmila.
2 Vlastné meno Verona, časť autorov vysvetľuje len ako podobu mena Veronika. Avšak väčšina tvrdí, že ide o úplne samostatné meno a aj inú etymológiu. Východiskom ma byť názov talianskeho mesta Verona. Čiže, malo by ísť o ženu z Verony. V mojom rodnom kraji takto volali aj moju mamku, hoci v rodnom liste mala napísané meno Veronika. Podľa mňa ju menom Verona, Verono, Veron volali preto, že to meno chápali nielen ako skrátenú formu mena Veronika, ale aj ako istý druh zľudovenia mena.
3. No existuje aj rastlinka veronika jarná, ktorá botanicky patrí do rodu „Veronica“. Má protistojné listy a drobné modrofialové kvietky.
Asi najznámejšou ženou na svete s týmto menom, je svätá Veronika. Podľa kresťanskej tradície to bola tá žena, ktorá krvácajúcemu Pánu Ježišovi podala šatku, keď niesol svoj kríž na Golgotu. Na šatke zostala odtlačená podoba jeho tváre. Hoci vraj neexistuje historická zmienka o tejto udalosti, tradícia je taká silná, že Veronikina šatka a jej čin získali pevné miesto pri veľkonočných obradoch a to pri obradoch Krížovej cesty. Niet sa čo diviť, že Veronikina šatka sa v roku 1297 na príkaz pápeža Bonifáca VIII. dostala do chrámu sv. Petra v Ríme, kde sa uchováva doteraz. Inou katolíckou sväticou je Veronika Giuliani, ktorá bola kapucínkou, mystičkou. Do kláštora kapucínok vstúpila roku 1677 v Citti di Castello v Umbrii kde prežila zvyšok svojho života. V roku 1697 dostala stigmy, mala aj vízie. Jej spolusestry boli ohromené veľkým počtom jej mystických zážitkov. Zomrela v roku 1727.
Verím, že ste svojim Veronikám k meninám už blahoželali, alebo to urobíte ešte dnes. Ja to už urobiť nemôžem, a tak mojej najbližšej Veronike - našej mamke, posielam pozdrav, tam hore do nebíčka. Paradoxne, že sme ju ako deti nikdy takto neoslovovali. Vždy to bola „len“ naša mamka. Až teraz, po mnohých rokoch uvažujem, prečo vlastné deti, oslovujú svojich rodičov bez uvedenia ich vlastného mena. Nebolo by krásne, ak by syn či dcéra oslovovali svojich rodičov napríklad - mamka Stanka, tatík Rastík ? Veď vnúčatá, ktoré majú to šťastie, že im ešte žijú obidvaja dedkovia a obidve starké, ich už bežne oslovujú aj vlastným menom.
Záver. Tak, ako aj po iné roky, mal aj tohtoročný január tiež 31 dní, no pre svoje tuhé mrazy, bol pre mnohých akýsi pridlhý. Preto je len prirodzené, keď v nás už samotné meno Veronika, dokáže vyvolať lepšiu náladu a to nielen preto, že sa tak volá niekto nám blízky, ale aj preto, že zvestuje prichádzajúcu jar, na ktorú sa iste mnohí tešíme. Plne to vystihuje aj ľudová pranostika – Svätá Veronika ľady seká u rybníka. Príjemný zvyšok polročných prázdnin, praje J.Kotulič
Komentáre