doko

13. december na Slovensku, pred blížiacimi sa Vianocami, od nepamäti pripomína zvláštnu náladu. Je to deň, keď v kalendári svieti meno svätej Lucie. Pripomeňme si, že žila okolo roku 304 po Kr., v čase prenasledovania kresťanov. Pochádzala zo zámožnej rodiny na Sicílii. Udali ju pre kresťanskú vieru. Vystavili krutému mučeniu, ponižovaniu, fyzickému týraniu a poprave mečom. Zomrela pre svoju vieru v Boha ako 18 ročná. Jej príbeh je o vnútornej pevnosti, tichom odpore proti svetskej moci a vytrvaní v utrpení. Preto sa Lucia stala nielen symbolom svetla v temnote (jej meno znamená lux – svetlo), ale aj trpezlivosti v bolesti, a aj pretrvávajúcej nádeje. V tejto súvislosti som si spomenul aj na rok 2020, keď 13. december na Slovensku pripomínal jedno z najťažších období, našej modernej histórie. Áno, pandémia ochorenia COVID-19 sa stala komplexnou spoločenskou traumou, ktorá zasahovala náš každodenný život, politiku, ekonomiku aj medziľudské vzťahy. Vtedy to bola tretia adventná nedeľa, no atmosféra sa výrazne líšila od zvyčajného, tradičného predvianočného pokoja. Na Slovensku v tom čase už platili prísne protiepidemické opatrenia. Krajina fungovala v režime zákazu vychádzania, s výnimkami len na nevyhnutné činnosti – cestu do práce, nákup potravín, návštevu lekára, či krátku prechádzku v blízkom okolí bydliska. Väčšina obchodov bola zatvorená, otvorené zostávali len prevádzky základných potrieb. Reštaurácie fungovali výlučne cez výdajné okienka. Spoločnosť bola unavená. Po jarnom zvládnutí prvej vlny pandémie prišla na jeseň, tvrdá realita druhej vlny, s vysokými dennými prírastkami nakazených a preťaženými nemocnicami. Zdravotníci pracovali na hranici svojich síl a téma možného kolapsu zdravotného systému, bola každodennou súčasťou verejnej diskusie. Predvianočné obdobie roku 2020 tak bolo poznačené tichom, neistotou a smútkom. Rodiny nevedeli, či sa cez Vianoce budú môcť stretnúť, starší ľudia zostávali izolovaní a tak mnohí trávili advent v samote. Vianočné trhy sa nekonali, školy aj kostoly boli zatvorené alebo mali obmedzený režim. Zároveň však existovala aj tichá solidarita. Ľudia si viac uvedomovali hodnotu zdravia, rodiny a jednoduchých vecí. Vznikali dobrovoľnícke iniciatívy, pomoc seniorom, zdravotníkom a osamelým. Advent síce nebol veselý, no bol hlbší. Bol to čas, keď spoločnosť stála pred otázkou, čo vlastne znamená spolupatričnosť, zodpovednosť a nádej – v situácii, keď budúcnosť zostávala neistá. Dôvera v politiku bola oslabená. Opozícia kritizovala vládu za nekompetentnosť, vláda zasa opozíciu obviňovala z podkopávania spoločného úsilia. A to všetko v situácii, keď sme mali desaťtisíce aktívne chorých na COVID-19, vyše tisíc úmrtí, preťažené nemocnice a vyčerpaných zdravotníkov, izoláciu starších ľudí, rozpad sociálnych väzieb, strach, chaos, neistotu a spoločenské napätie. Svätá Lucia svojou mučeníckou smrťou síce neodstránila utrpenie, ale videla v nej zmysel. Pripomína nám fakt, že svetlo nemusí byť silné, aby bolo dôležité. Stačí, že je vytrvalé. V roku 2020, na Slovensku ľudia síce netrpeli fyzickým mučením ako Lucia, no prežívali dlhodobý psychický tlak, osamelosť a pocit bezmocnosti voči udalostiam, ktoré nemohli mať pod kontrolou. Nebolo to teda len o chorobe, ale aj o skúške našich charakterov, solidarite a schopnosti, zniesť nariadené obmedzenia bez straty našej ľudskosti. A práve preto má 13. december 2020 na Slovensku hlbší význam než inokedy. Nie preto, že je to spomienka len na utrpenie, ale najmä pre poznanie, že aj po najdlhšej noci, sa svetlo dňa už začína nezvratne vracať. Žiaľ, nemôžem pri tejto príležitosti, neskritizovať správanie poslancov NR SR z 11. na 12. decembra 2025. To, čo tam ukázali svetu, sa totiž úplne vymyká zdravému rozumu. Táto odsúdenia hodná udalosť, totiž jasne ukázala, aká je krátka ich pamäť. Miesto toho aby si spomenuli, čo všetko sme na Slovensku prežili napr. pred 5 rokmi (aj ich pričinením), nám otravujú naše životy ich bohorovnou aroganciou a opojením z moci. Zrejme zabudli na platnú historickú pravdu a to, že napr. aj po ich vláde, ktorá mnohým z nás pripomína hlbokú tmavú noc, musí raz prísť svetlo jasného dňa. Nám všetkým, prajem mier a hlavne zdravie a vieru v lepšiu budúcnosť. Doko.