doko

Sme ako národ rasisti?

Akosi častejšie počúvame a čítame o rôznych prejavoch ľudskej netolerancie. Naposledy to boli prejavy rasizmu voči afroamerickej športovkyni, ktorá hrá ligový basketbal na Slovensku. Miesto ďalšieho úvodu  dovoľte niekoľko citátov. 

„V našej dobe obmedzujú práva Židov zákony v Nemecku, Taliansku, Maďarsku. Aj u nás vyniesol o nich slovenský snem zákon , ktorým sa snaží občanov proti ním obrániť“ (Z publikácie Misijným svetom rok vydania 1940)

„Ako vás prijali? Veľmi zle. Nechcela som tam zostať. Vyplakávala som mame do telefónu, že chcem ísť domov. Vždy, keď som nastúpila na zápas, pri mojom mene diváci pískali. Toto bol rasizmus v priamom prenose, pretože so mnou v tíme boli prevažne dievčatá tmavej pleti. Ja som bola biela, Európanka s výškou 186 cm. Takže som medzi ne nezapadla a dali mi to pri každej príležitosti pocítiť.“ ( Týždenník tv oko č.15)

„Rasistický útok sa odohral v  nedeľu popoludní. Na zastávke električky na Námestí osloboditeľov v Košiciach začali Afroameričanku obťažovať dvaja muži s vyholenými hlavami oblečení v maskáčoch. Mladá žena sa v šoku snažila ujsť. Prenasledovali ju až do fast foodu McDonald´s. Celý čas sa jej vyhrážali a nadávali do negrov. Bránila sa stoličkou. Z reštaurácie skínov vytlačil manažér. Zamestnanci privolali políciu. Jedna z  hliadok rasistov zadržala“  (Zo súčasnej  dennej tlače)

Osobne som proti akémukoľvek násiliu, nech smeruje proti komukoľvek. Takže, mne sa skutočnosti opísané vyššie, bridia už z princípu. Zvažoval som nad formou, ktorou to dať najavo. Vybral som si formu citátov, aby aj ďalší mohli porovnávať a zvažovať. Potom sa aj ľahšie hľadá odpoveď na otázku:
Sú  teda Slováci ako národ ešte stále rasisti, alebo už nie sú? Môj odhad je, že od roku 1940 sme ako národ v mnohom pozitívne pokročili a prejavy rasizmu nemajú celonárodný charakter. A viete čo  najmä má k takému to poznaniu priviedlo? 

1. Máme zákony, ktoré  jednoznačne dokazujú, že prejavy rasizmu sa u nás trestajú.
„Kto verejne sa vyhráža jednotlivcovi alebo skupine osôb pre ich príslušnosť k niektorému národu, národnosti, rase alebo etnickej skupine alebo pre ich farbu pleti, obmedzovaním ich práv a slobôd alebo kto takéto obmedzene vykonal, alebo podnecuje k obmedzovaniu práv a slobôd niektorého  národa, národnosti, rasy alebo etnickej skupiny, potrestá sa odňatím slobody až na 3 roky“ ( § 424 Trestného zákona)

2. Boli to samotné slová spomínanej Afroameričanky, v ktorých  hovorí, že utekala hľadať ochranu pred násilníkmi do reštauračného zariadenia, v ktorom predpokladala, že bude viac ľudí  a tí, že ju ochránia. To totiž jasne dokazuje, že v povedomí cudzincov je slovenský národ už považovaný za národ, ktorý je  tolerantný k iným rasám. Ak by tomu tak nebolo, určite by  táto dievčina nehľadala pomoc tam kde by vedela, že jej môže byť ešte viac ublížené.

Samozrejme, že  odpoveď na položenú otázku môže byť aj iná, než som ju napísal ja.  Záleží na poznaní danej problematiky, konkrétnych životných skúsenostiach, ale  najmä  na výchove človeka. Ak totiž človek už od narodenia vyrastá v prostredí, ktoré je tolerantné  k iným ľuďom bez akýchkoľvek predsudkov, tam  asi ťažko nájdeme prejavy rasizmu. No život nás niekedy presvedčí, že sú jedinci, ktorí sa stále správajú rasisticky.  Tí, ale nie sú iba na Slovensku. A preto by toto konštatovanie,  pri hľadaní vlastnej odpovede, nemalo nechať ľahostajného nikoho.

Prajem pekný deň.doko