doko

Možno ste si všimli, že katolícki kňazi pri dnešných bohoslužbách, mali oblečené rúcho ružovej farby. Toto sa deje iba 2 krát v roku a to na 4. pôstnu nedeľu a 3. adventnú nedeľu a to už od 10. storočia. Takto sa má navonok symbolizovať moment nádeje. Možno si niekto povie, ale akáže je to nádej, ak ju porovnáme s vetou z dnešného evanjelia : ....“Ježiš povedal: „Súdiť som prišiel na tento svet: aby tí, čo nevidia, videli, a tí, čo vidia, aby oslepli.“? Kontext je v tom, že tieto slová zaznievajú po tom ako Ježiš reálne fyzicky, uzdravil človeka, slepého od narodenia tak, že mu navrátil schopnosť, znova vidieť pozemský svet okolo seba. Vieme, že Ježiš s obľubou používal vo svojich prejavoch podobenstvá. A preto aj v tomto prípade, asi najprv začneme hľadať, nejaký skrytý význam povedanej vety. V tejto súvislosti som si spomenul na nedávne odporúčanie svätého otca Leva XIV., ktoré dal kňazom a to, aby pri príprave svojich kázni nepoužívali AI (umelú inteligenciu). Ja nie som kňaz a tak som si vyskúšal ako vyššie spomínanú vetu vysvetlí AI. Požiadal som aby uvádzala aj autorov citácii. A takto to vyznelo. Citujem AI: ... „„Tento Ježišov výrok vysvetľovali aj pápeži. Veľmi jasne ho komentovali napríklad Benedikt XVI. a František. Benedikt XVI. zdôraznil, že Ježiš tu nehovorí o telesnom zraku, ale o vnútornej schopnosti prijať pravdu. Napísal, že skutočná slepota je slepota srdca. Ten, kto si myslí, že už vidí, uzatvára sa pravde. Podľa Benedikta XVI. je paradox Ježišových slov v tom, že človek, ktorý vie, že nie všetko chápe, môže rásť v poznaní, ale človek, ktorý je presvedčený, že už všetko vie, sa stáva duchovne slepým. Pápež František sa k tomuto evanjeliu vracal pri jednej z homílií o farizejoch. Zdôraznil, že problém nie je v nevedomosti, ale v pýche poznania. Povedal, že najnebezpečnejšia slepota je tá, keď si človek myslí, že už vidí všetko jasne. Podľa pápeža Františka slepý muž z evanjelia postupne objavuje pravdu, ale farizeji ju odmietajú, lebo by museli priznať, že sa mýlia. Spoločné posolstvo týchto výkladov je v zhode obidvoch pápežov, v jednom dôležitom bode. Ježiš totiž nechce, aby ľudia „oslepli“. On len ukazuje, že stretnutie s pravdou odhalí skutočný stav človeka. Pokorný človek začne vidieť viac, naopak pyšný človek sa môže uzavrieť ešte hlbšie. Čiže ten, kto je presvedčený o svojej neomylnosti, môže stratiť schopnosť spoznať skutočnú pravdu. A ako toto evanjelium vysvetľoval svätý Augustín, jeden z najväčších teológov raného kresťanstva už pred 1600 rokmi ? Je to prekvapivo aktuálne aj pre dnešnú spoločnosť. Augustín vysvetľuje, že Ježiš tu nehovorí o telesnej slepote, ale o slepote pýchy a slepote pokory. Podľa Augustína existujú dva typy ľudí, tí, ktorí „nevidia“ sú to ľudia, ktorí si uvedomujú svoje hranice. Vedia, že nepoznajú všetko a že potrebujú pravdu hľadať. Ten, kto vyznáva svoju slepotu, už začína vidieť. Taký človek je otvorený – a práve preto môže prijať svetlo. Druhá skupina sú tí, ktorí „vidia.“ Sú to ľudia, ktorí sú presvedčení, že už pravdu vlastnia. Sú si istí svojou spravodlivosťou, svojím poznaním aj svojou autoritou. Augustín upozorňuje: Najťažšie je otvoriť oči tomu, kto ich nechce otvoriť. Niektorí ľudia nevidia nie preto, že nemôžu, ale preto, že nechcú zmeniť svoj pohľad. Ten, kto pravdu hľadá, ju začne vidieť. Ten, kto si myslí, že ju už úplne má, môže sa pred ňou uzavrieť. (Augustínov paradox) Prečo je to stále aktuálne ? Augustín zdôrazňoval, že tento mechanizmus sa opakuje v každej dobe v náboženstve, v politike, vo vede aj v osobnom živote. Najväčšie riziko nie je nevedomosť. Najväčšie riziko je presvedčenie - „Ja už vidím všetko správne.“ Práve vtedy môže človek podľa Augustína oslepnúť najviac. Inými slovami život, ktorý si človek necháva len pre seba, sa postupne vyprázdni. Život, ktorý človek daruje pre dobro a pravdu, sa naplní. Človek nachádza sám seba vtedy, keď sa naučí dávať. A práve preto Ježišove slová po dvetisíc rokoch stále nútia ľudí premýšľať – nie len nad vierou, ale aj nad tým, ako vlastne žiť dobrý život. .“ Koniec citátu AI. Ja dodávam. Ďakujem a prajem príjemnú nedeľu. Nech je to deň oddychu, zamyslenia a možno aj potrebných chvíľ ticha. Všetkým nám prajem mier doko.