Prenesme sa o nejaký ten čas späť, keď bolo zvykom a to nie tak dávno, v rozhlase aj televízii, vysielať sviatočnú chvíľku poézie. Určite svoj šarm má aj nasledujúca báseň v doslovnej jazykovej citácii z kalendára - Pútnik svätovojtešský ročník 1936.
Doliny
Doliny, doliny, slovenské doliny,
vy ste poklad môjho života jediný.
Vy ste moja radosť, moje potešenie,
bez vás v šírom svete slasti pre mňa nenie.
Keď ja po vás chodím, zaspievam si pieseň,
ihneď opustí ma všetká srdca tieseň.
Potôčkov keď vašich čujem hrkot živý,
zabudnem tu zaraz, že som nešťastlivý.
A keď podívam sa na tie vaše hole,
zaraz zmiznú všetky moje žiale, bôle.
Doliny, doliny, vaše hory, stráne
do duše mi lejú svätý pokoj Páne.
U vás nehrozí mne žiadna lesť a zrada,
ukojenia najde každá moja stráda.
Studničky a chládok, vaše lúky, háje,
to mi občerstvenie, to sú moje raje.
Doliny, doliny, buďte drúžky moje,
u vás len chcem hľadať útočište svoje.
Útočište svoje v bolestiach a trudu,
za to moje piesne velebiť vás budú.
Vianočnú poéziu si môžete prečítať aj na
doko.blog.pravda.sk/detail-piesen-vianocna-.html
Komentáre