doko

Blíži sa 90. výročie vzniku Československa a skončenia Prvej svetovej vojny. Vojny, ktorej sa nedobrovoľne zúčastnilo asi 1 a pol miliardy ľudí z 33 krajín sveta. Pritom priamo do zbrane muselo nastúpiť asi 70 miliónov mužov, z ktorých približne 9 a pol milióna padlo. Z územia, ktoré obývali Slováci,  vo vojne padlo asi 69 tisíc vojakov a 61 tisíc ich bolo trvale zmrzačených.

A tak nie div, že Prvú svetovú vojnu na jej konci sprevádzala ohromná vlna nepokojov, ktorá v dejinách slovenského národa nemá obdobu. Jej cieľom bolo osamostatnenie sa Slovákov ako národa, od Maďarov.  To veru nebolo po chuti vtedajšej maďarskej Károlyiho vláde a tak Maďari začali v novembrových dňoch roku 1918 na území Slovenska vytvárať maďarské národné gardy, ktoré aj napriek tomu, že už bola vyhlásená Československá republika, mali chrániť maďarské úrady, inštitúcie a majetok zámožných Maďarov pred búriacim sa slovenským ľudom. Tieto maďarské ozbrojené oddiely svojou agresivitou vyvolali krvavé a brutálne represálie na celom Slovensku. Ako ich protipól preto vznikli slovenské národné gardy, či národné stráže.  A tak sa Slovenská národná rada, ktorá  po vzniku Československa  začala na Slovensku plniť úlohy výkonnej moci, mohla oprieť asi o 3 tisícky príslušníkov slovenských národných gárd, ktoré takto nahrádzali chýbajúcu pravidelnú armádu. Ako to všetko skončilo vieme z dejepisu. Slovensko totiž bolo dlhé desaťročia súčasťou spoločného štátu s Čechmi. Tam sme sa naučili žiť ako ľudia a tam sme zistili, že môžeme byť partnermi aj všetkým iným národom. Mnoho ľudí  to ocenilo už skôr, iní to ocenili neskoršie, ale sú aj takí, čo to spochybňujú stále. A medzi pochybovačov by som zaradil aj našich politikov. A tak vo vzťahu k týmto udalostiam, by som chcel  poukázať aj na  niektoré aspekty  nášho súčasného sveta..

1. Veľmi ťažko chápem počínanie našich politikov, ktorí  bez ohľadu na všetky ľudské a materiálne obete prinesené našimi predkami napr. aj v časoch Prvej svetovej vojny sa snažia o to, aby terajší slovenský národ  zabudol nato, načo by nemal zabudnúť nikdy. A to, že bez pomoci Čechov by sme nikdy neboli tam,  kde sme teraz. Prečo si to myslím? No preto, že každý kultúrny národ si svoje dejinné míľniky pripomína aj tým, že si ich ctí ako sviatok. Len slovenskí politici to akosi ťažko chápu a 28. október za takýto míľnik nepovažujú. Hoci niet rozumnej oponentúry, aby tomu tak nebolo. 

2.  Národné gardy. Prvok, ktorý  sa v našej histórii objavil vždy najmä vtedy, ak bolo potrebné nahradiť zákonnú vojenskú moc.  Koho alebo čo chcú nahradiť členovia dnešnej  maďarskej gardy, keď  Európa žije v mieri  a všeobecne sú uznávané  aj terajšie hranice členských štátov Európskej únie?  Žeby to bola snaha niekoľkých politických  pomätencov o urýchlené  vytvorenie maďarskej autonómie na území Slovenska teraz, keď podľa  predsedu SNS sú naše ozbrojené sily nebojaschopné?  Z toho dôvodu asi  Slotovci potrebujú na Slovensku okrem ozbrojených síl aj domobranu.

3. Stále si predseda SMK myslí, že Slováci sú  už natoľko zdecimovaní súčasnou politikou, že zabudli koľko ľudských obetí ich stalo úsilie o vydobytie si vlastného územia, na ktorom môžu bezpečne a spokojne žiť,  a na ktorom  div sa svete, dovolili rovnako žiť aj iným národnostiam, maďarskú národnosť nevynímajúc?  Snaha predsedu SMK o autonómiu nemá podľa všetkého oporu ani u jeho „súkmeňovcov“ lebo agentúry priniesli správy, že asi 70 % občanov Slovenska maďarskej národnosti je so svojim životom u nás spokojných.  Preto by bolo veľmi žiadúce, aby pán Csáky jasne a zrozumiteľne po slovensky povedal, o čo mu   vlastne ide?

Niekto si  povie, že zbytočne maľujem čerta na stenu. Veru nie. História  nie raz  potvrdila, že dejinné zvraty  nastali takmer vždy  vtedy,  keď ľudia ostali nečinní a bez záujmu k udalostiam, ktoré v danej chvíli vyzerali ako malichernosť. 

Neviem či môj názor niekoho záujme, ale v terajšej situácii, keď každý občan našej republiky môže ísť žiť a pracovať takmer všade, kde sa mu len zachce,  a na Slovensku si slobodne robí každý skoro všetko čo si zmyslí, nie je potrebná žiadna autonómia.

Prajem príjemný deň. doko