doko

Aj napriek tomu, že slovné spojenie  „sexuálne obťažovanie zamestnanca“ v Zákonníku práce nie je výslovne uvedené, ide o  diskrimináciu.  Podľa Zákonníka práce je totiž zamestnávateľ v pracovnoprávnych vzťahoch povinný, zaobchádzať so zamestnancom v súlade s antidiskriminačným zákonom. (§13 ZP)  Ten po vydaní novely,  ktorá bola zverejnená ako č.85/2008 Z.z. a je účinná od 1.4.2008, definuje diskrimináciu ako: „ priamu diskrimináciu, nepriamu diskrimináciu, obťažovanie, sexuálne obťažovanie a neoprávnený postih; diskriminácia je aj pokyn na diskrimináciu a nabádanie na diskrimináciu.“ (§2a).  To znamená, že sexuálne obťažovanie je jeden z druhov diskriminácie.  

Antidiskriminačný  zákon definuje sexuálne obťažovanie ako: „ verbálne, neverbálne alebo fyzické správanie sexuálnej povahy, ktorého úmyslom alebo následkom je alebo môže byť narušenie  dôstojnosti  osoby a ktoré vytvára zastrašujúce, ponižujúce, zneucťujúce, nepriateľské alebo urážlivé prostredie.“  

Tu je potrebné všimnúť si ten fakt, že zákon  hovorí o osobe a nie o žene alebo mužovi. Podľa toho je jasné, že sexuálne obťažovanie je neprípustné, tak medzi mužom a ženou, mužom a mužom alebo ženou a ženou. Stíhateľné je aj samotné nabádanie na diskrimináciu, ktoré zákon definuje ako presviedčanie, utvrdzovanie alebo podnecovanie osoby na diskrimináciu tretej osoby.

Tiež platí, že každý, teda nielen zamestnávateľ, je povinný dodržiavať zásadu rovnakého zaobchádzania a to v oblasti pracovnoprávnych a obdobných právnych vzťahov, sociálneho zabezpečenia, zdravotnej starostlivosti, poskytnutia tovarov a služieb a vo vzdelávaní. Pritom zamestnanec má právo z tohto dôvodu, podať zamestnávateľovi sťažnosť. Zamestnávateľ je povinný na sťažnosť zamestnanca bez zbytočného odkladu odpovedať, vykonať nápravu, upustiť od takéhoto konania a odstrániť jeho následky. (§13 ZP)

Zamestnanci a ostatné dotknuté osoby sa pritom môžu obrátiť aj na súd a domáhať sa právnej ochrany v zmysle antidiskriminačného zákona (365/2004 Z.z.) ale i Trestného zákona. Pritom antidiskriminačný zákon už nevyžaduje predloženie dôkazov. (§ 11 ods. 2 antidiskriminačného zákona). Po vydaní novely totiž stačí, ak  žalobca oznámi súdu také skutočnosti, z ktorých je možno dôvodne usudzovať, že bol porušený princíp rovnakého zaobchádzania. V prípadnom dôkaznom konaní sú potom, napríklad zamestnávateľ ale aj iná žalovaná osoba,  povinní preukázať, že neporušili zásadu rovnakého zaobchádzania. Ide o tzv. obrátené dôkazné bremeno.

Problém sexuálneho obťažovania (harašment) nie je na Slovensku žiadnym novým fenoménom, nové je len to, že ho konečne definuje zákon. Samozrejme, že prejavov sexuálnej povahy je veľa a môžu byť veľmi rôznorodé. No vzhľadom na novú situáciu, niektorí vedúci zamestnanci od 1.4.2008, budú musieť svoje správanie k podriadeným radikálne zmeniť, pravda vtedy, ak sa chcú vyhnúť  podozreniu, zo sexuálneho obťažovania. Lebo napríklad, vulgarizmy, obchytkávanie, viaczmyselné vtipy, dvojzmyselné návrhy, pochybné zvýhodňovanie niektorých zamestnancov pri udeľovaní odmien alebo prémii, či vyzývavé a provokujúce oblečenie, atď.,  môžu byť za istých okolností chápané ako  sexuálne obťažovanie. Trestný zákon sexuálne obťažovanie síce priamo neuvádza ako trestný čin, no za určitých okolností to môže vyústiť k podozreniu zo spáchania niektorého z trestných činov proti slobode, ľudskej dôstojnosti ale aj zneužívaniu právomoci verejného činiteľa.

Je viac ako pravdepodobné, že napr. tzv. „jednania medzi štyrmi očami“ či za „zatvorenými dverami“ sa zrejme stanú minulosťou. Inak sa dá iba ťažko zabezpečiť alibi, pre prípad obvinenia  z akejkoľvek diskriminácie. Nie každý túto novelu príjme s otvorenou náručou. No je tu a musíme ju dodržiavať.

Prajem príjemný a úspešný deň.J.Kotulič
O pracovnom     práve v praxi si môžete prečítať aj  na doko.blog.pravda.sk/