Neveľká dedinka Báč, leží na Žitnom ostrove, v okrese Dunajská Streda. Pretína ju hlavná cesta Bratislava – Dunajská Streda. Obec nemá železnicu. Najbližšia železničná stanica je v 10 kilometrov vzdialenej obci Kvetoslavov. Počet obyvateľov je asi 550, z ktorých je asi 1/3 slovenskej národnosti. Prvá zmienka o obci pochádza z roku 1205. Spojená obec vznikla roku 1781 zlúčením troch usadlosti Bacsfa, Szent-György-Úr (Svätý Júr) a Szent Antal (Svätý Anton). Slovenský názov Báč, obec používa od roku 1948.
Podľa písomných záznamov pútnický charakter dedinky siaha do roku 1703. Vtedy sedliacky mládenec Martin Liszkay utrpel ťažké vnútorné zranenie, takže musel pol roka bez pohnutia ležať. Keď videl, že lekári sú bezmocní, prosil o pomoc Preblahoslavenú Pannu Máriu a sľúbil jej, že keď ho uzdraví, dá jej namaľovať obraz. Jeho zdravotný stav sa zázračne zlepšil a čoskoro vyzdravel a svoj sľub splnil tým, že v Bratislave dal u významnejšieho maliara namaľovať obraz Panny Márie. Ten so súhlasom predstaveného miestneho kláštora, zavesili na stenu, za hlavný oltár kostola, ktorý nesie meno sv. Antona Paduánskeho. Obraz si veriaci obľúbili a uctievali. Rehoľníci sa pravidelne v kostole, denne ráno modlili. 19. júna 1715 prišiel o 5. hodine páter Klement Jancsikovics, do kostola, aby sa pomodlil. Keď sa počas rozjímania pozrel na obraz, videl z očí Panny Márie stekať vodu a potom aj krv. Opakované ronenie krvavých sĺz videli nielen rehoľníci ale aj ostatní veriaci. Počas nariadeného cirkevného vyšetrovania obraz uložili v samostatnej miestnosti, ktorú zamkli. Aj napriek tomu sa 27. júna 1715 obraz zázračne ocitol na hlavnom oltári kostola. Odvtedy, každý rok putujú veriaci do tohto kostola aby si uctili Preblahoslavenú Pannu Máriu. V roku 1737 pápež Klement XII. na večné časy udelil plnomocné odpustky všetkým veriacim, ktorí splnia určené podmienky. Okrem spomínaného príbehu, bol miestny kláštor svedkom nešťastných udalostí. Totiž po zrušení františkánov, boli od roku 1950, určitý čas vo františkánskom kláštore väznení kňazi, rehoľné sestry, rehoľníci, ich predstavení a biskupi P. P. Gojdič a V. Hopko. Niet sa čo diviť, že vtedajšia komunistická štátna moc roky bránila organizovaniu púti. Tie boli znova bez obmedzení obnovené po nežnej revolúcii v roku 1989. Toľko krátky historický exkurz. Ako to tam vyzeralo na Bielu sobotu 20.4.2019 môžete zahliadnuť na mojich obrázkoch.
Komentáre