doko

Víkend, na rozhraní apríla a mája 2012  bol ako stvorený na spoznávanie nášho Slovenska. Krásne a veľmi teplé počasie nás spolu  s manželkou vylákalo na cesty. Okrem iných miest sme navštívili aj Liptov a tak sme šli aj do  „Kúpeľov“ Korytnica.  Tie úvodzovky sú namieste. Totiž, kúpele ako také,  tam prestali fungovať už pred desiatimi rokmi, čo som ani netušil. Hoci sa korytnická kyselka  používala na pitnú liečbu už v roku 1541  a kúpele boli známe široko ďaleko, nič ich nezachránilo pred divokou  slovenskou privatizáciou, ktorá ich fakticky  v roku 2002 úplne zničila. A tak dnes,  sú všetky pôvodné budovy kúpeľov zavreté, chátrajú a pomaly ale iste sa rozpadávajú.

Pritom sa tu úspešne liečili žalúdočné choroby a choroby dvanástorníka, stavy po operáciách žalúdka pre rôzne druhy vredových chorôb, choroby pečene, žlčníka a žlčových ciest, niektoré choroby látkovej výmeny (cukrovka, chudokrvnosť) a podobne. Teraz je to skôr  miesto duchov. Alebo,  ak chcete, tak nejako by asi vyzerali naše sídla, po vojne s neutrónovými zbraňami. Materiálne statky by ostali, ale živé tvory  by zmizli. Toto miesto by sa ale pokojne mohlo  nazvať aj skanzenom, ale nie slovenskej architektúry, ale skanzenom slovenskej privatizácie. Tu by mali chodiť povinne všetci tí, čo sa učia podnikať, aby sa naučili, ako sa podnikať nemá.

Pre ilustráciu si môžete pozrieť aj niekoľko čerstvých obrázkov.

Potemkinovská tabuľa

"Vyschnutý" prameň

Objekty pre duchov

Partizánska stráž

Položím si otázku. Dal by normálny podnikateľ teraz, za tieto objekty deravý groš, ak by ich nemohol po kúpe so ziskom prevádzkovať?  Nedal!  Takže podľa mňa sa asi čaká len nato, kedy všetko spadne a niekto lacno kúpi pozemok s ruinami, asi vlastník prosperujúcej plničky minerálnej vody, a ten si tam potom  rozšíri svoje podnikateľské aktivity tak ako bude chcieť.

Pekný deň praje doko.