doko

Nepoviem nič nového. Ale rád chodím do prírody, a čo sa mi zapáči alebo ma nejako upúta,  tak to aj nafotím. V nedeľu 10.4.2011 sme spolu s manželkou  navštívili známy prešovský lesopark na Cemjate kde som si pozrel miesto, ktoré má v zozname miestneho náučného chodníka pridelené číslo 9. Miesto je zaujímavé tým, že tam leží buk, pri ktorom rád sedával uhorský básnik Sándor Petőfi,  ktorý mal mamku  Slovenku. Volala sa Mária Hrúzová. Básnik žil iba 26 rokov a pôvodne sa volal Alexander Štefanovič Petrovič (1823- 1849). Zaujímavé je, že bol žiakom  slovenského národovca Štefana Koreňa a spolužiakom Andreja Sládkoviča v Banskej Štiavnici. V slovenskom evanjelickom chráme v Pešti ho po slovensky ako 10-ročného konfirmoval Ján Kollár.

Podľa prešovských historikov básnik Petöfi  sa v Prešove ocitol  už 4. apríla 1845, kde strávil 29 dní. Tieto  zážitky neskoršie spracoval vo svojej básnickej tvorbe. Vtedajší prešovskí študenti v roku 1864,  aj na jeho počesť na Cemjate,  vyryli do kôry statného  buka jeho meno. Možno aj preto, že básnik Petöfi, podľa záznamov z kroniky,  píše o Prešove toto:        „ Pán Boh zná, prečo takým milým mestom mi je Prešov, chutný, pekný, hlučný, rezký, priateľský, taký je ako jedna mohutná mladá nevesta. A k tomu ešte jeho okolie.“

Čas plynul a buk pravdepodobne 25.7.2010 sám spadol,  no aby nie,  veď už mal asi 200 rokov, meral viac ako 40 metrov a priemer kmeňa bol 80 centimetrov. Je mi skutočne ľúto, že niektorí,  tzv priatelia lesa,   sa básnikovi odvďačujú tak, že miesto kde  kedysi stal buk pripomínajúci návštevu básnika na Cemjate, značne zdevastovali.  A tak miesto tabule číslo 9 nájdete dnes už iba kus ohoreného plechu.

Spadnutý  historický buk

Ohnisko pri pamätnom buku

Aj  toto sa dá vidieť na Cemjate.  Asi 190 cm vysoké železobetónové vajce, ktoré plní funkciu  krytu nad studňou. Možno, že ho niekto počas veľkonočných sviatkov  aj primerane ozdobí.

Prajem pekný zvyšok nedele. doko