doko

Hoci sa počasie na Veľkonočný pondelok 22.4.2019 úplne nevydarilo, aj tak sme sa s manželkou, pri návrate domov zastavili v rázovitej obci Šumiac, ktorú po celom Slovensku preslávil mužský spevácky zbor a pieseň Na Kráľovej holi. Je to síce 2 km odbočka, od ikonickej cesty I/66, ale keďže cez tento kút Nízkych Tatier často necestujeme, tak sme sa v Šumiaci na chvíľu zastavili, hoci Kráľovú hoľu zakryli oblaky a v samotnej obci, z nízkych ťažkých mrakov, poprchávalo. Zrejme aj preto sme nevideli žiadnych oblievačov. Aj tak som urobil niekoľko fotografii a stihli sme sa prejsť stredom, pekne upravenej obce. Nemohli sme prehliadnuť kultúrne pamiatky ako gréckokatolícky kostol a kaplnku, ale ani zrekonštruovanú drevenicu „Šumiacku izbu“ a iné zrubové ľudové domy. Tento kraj je tiež známy ako partizánska oblasť, kde v období II. svetovej vojny, pôsobilo viacero partizánskych skupín. Tieto udalosti pripomína reliéf na obelisku. K obci bola v roku 1960 pričlenená osada Červená Skala, ktorá leží na území národného parku Muránska planina, kam patria aj meandre rieky Hron.  Hoci na vrchole Kráľovej holi, kam zo Šumiaca vedie lesná asfaltová cesta (pre verejnosť uzavretá), nestojí ani jeden strom, zato sa tam od roku 1960, hrdo vypína obrovský televízny vysielač - retranslačná stanica. No a pod Kráľovou hoľou, hneď za Červenou Skalou pri hlavnej ceste Brezno – Vernár - Poprad, stojí asi 150 ročná drevenica, ktorá má názov Chamkova stodola, ale vyzerá ako rozprávková chalúpka a ktorú si odfotí asi každý fotograf, ktorý tade prejde. Červená Skala sa do slovenskej histórie okrem iného zapísala aj tým, že sa tam narodila známa prozaička, publicistka, autorka literatúry pre deti a mládež, najprekladanejšia slovenská autorka Klára Jarunková (1922 – 2005) , ktorej knihy vyšli v 39 jazykoch sveta vo vyše 150 vydaniach.

Obec Šumiac má samozrejme aj staršiu históriu. Z nej spomeniem, že v roku 1548 bola  vypálená po nájazde Turkov a ďalší veľký požiar ju postihol aj v roku 1898. Obec vznikla v 15. storočí a osídlili ju Rusíni. V 17. storočí tam bola píla, huta na výrobu skla a ťažila sa tam olovená a zinková ruda. Obec vraj pomenovali podľa blízkych šumiacich lesov a šumu horských bystrín. V súčasnej dobe tam býva viac ako 1270 obyvateľov. Viac vám povedia moje nasledujúce obrázky.

Príjemné poznávanie krás Slovenska praje doko.  Viac fotografií ponúkam na

https://commons.wikimedia.org/wiki/Category:%C5%A0umiac