Na jednom pracovisku sa zamestnávateľ dostal do sporu s odborovou organizáciou. Odborári trvali na tom, že rozpisy pracovných zmien v nepretržitej prevádzke s nerovnomerne rozvrhnutým týždenným pracovným časom sa majú zverejňovať jeden mesiac dopredu a zamestnávateľ tvrdil, že to stačí do konca toho mesiaca, ktorý predchádza mesiacu, na ktorý sa zmeny plánujú. (Napr. do konca mája na jún). Čo na to Zákonník práce (ZP) ?
Pracovným časom sa zaoberá celá tretia časť ZP. V § 87, ktorý rieši nerovnomerné rozvrhnutie pracovného času, o rozvrhu zmien nie je zmienka. Použiť sa dá § 90, konkrétne ods. 9, ktorý citujem:
„ Rozvrhnutie pracovného času je zamestnávateľ povinný oznámiť zamestnancovi najmenej týždeň vopred a s platnosťou najmenej na týždeň“.
Ak si zoberieme konkrétne, napríklad rozvrh zmien na 23. týždeň ( 2.6. až 8.6.2008), tak zamestnávateľ je to povinný zamestnancovi oznámiť najneskôr do 26.5.2008. Vrátim sa k nášmu príkladu. Tvrdenie zamestnávateľa v uvedenom príklade teda nemohlo byť pravdivé. Takto by totiž porušil Zákonník práce. Potom by mali byť bližšie k pravde odborári, lebo aj výraz „mesiac dopredu“ spĺňa zákonnú požiadavku, že to musí byť najmenej týždeň dopredu. Jediný problém u tohto variantu je iba v tom, že táto doba by mala byť zakotvená napríklad v Pracovnom poriadku, v kolektívnej zmluve alebo aj v inom vnútornom predpise zamestnávateľa.Prax potvrdzuje, že dodržiavanie zákonom určenej minimálnej doby na oznámenie rozvrhu zmien sa v praxi nie vždy dodržuje, čo by sa ale nemalo stavať, lebo sa tým porušuje zákon. A ako vieme, každé porušenie zákona je stíhateľné.Prajem príjemný deň. doko
Komentáre