doko

Pracujúci robotník má právo na mzdu, ktorá mu umožní slušne uživiť nielen seba, ale aj svoju rodinu; má právo na zdravie a radosť zo života. Nesmie sa stať, aby ten, čo si spravodlivou robotou slušnú odmenu zaslúžil, bol odkázaný na almužnu dobročinných ľudí. Celkom správne odmietne podporu či almužnu ten robotník, ktorý má nárok na zaslúžený plat, ako odmenu za svoju prácu. Je hrozným farizejstvom  sebe nič nechcieť odoprieť a potom chudobným hovoriť: „Blahoslavení trpiaci“.  Je zločinom použiť evanjelium Ježiša Krista na vykorisťovanie blížneho. Pápež Lev XIII povedal: „ Keď ponecháme biednych v nezaslúženej núdzi, tí sa od nás s nenávisťou odvrátia“. Ako teda bráni Cirkev práva robotníctva? Podľa slov rímskych pápežov Leva XIII a Piusa XI „Zamestnávatelia nesmú pokladať robotníkov za otrokov. Je spravodlivé,  aby v nich ctili dôstojnosť osoby, ktorá kresťanstvom nadobudla ešte vyššieho stupňa. Zárobková práca nie je človekovi hanbou, ale cťou, lebo mu dáva čestnú možnosť zadovážiť si živobytie. Hanbou a neľudskosťou je, keď sa vykorisťujú ľudia  ako nejaký tovar, aby sa z nich docielilo zisku a keď sa v nich cení iba vytrvalosť nervov a telesná  sila a keď sa všetko ostatné pokladá za nič. Preto je povinnosťou zamestnávateľov tak zariadiť veci, aby za nijakých okolností nebola robotníkovi odobraná možnosť starať sa o rodinu. Nesmie sa mu ukladať ani viac práce, ako jeho sily zmôžu a neukladať mu práve takú, ktorá je v rozpore s jeho vekom alebo pohlavím. - Medzi najväčšie povinnosti zamestnávateľov patrí dávať každému, čo mu podľa spravodlivosti patrí. Najhlavnejšou zásadou musí byť, aby sa robotníkovi dostalo mzdy, ktorá postačuje na vydržiavanie nielen jeho osoby, ale i jeho rodiny.. Všeobecne však vzaté, nech majú stále na zreteli ľudia bohatí a zamestnávatelia, že utlačovať pre svoj zisk ľudí núdznych a úbohých a koristiť z cudzej biedy, je proti právam Božím i ľudským. Oklamať niekoho o povinnú mzdu je veľký hriech, ktorý z neba privoláva hnev a pomstu.“

Pripomínam, že pôvodný článok bol napísaný  v 30. rokoch minulého storočia, keď sa svetom šírila  svetová hospodárska  kríza. Dnes sa svetom šíri svetová finančná  kríza a jej skutočné príčiny vzniku sú podobné s tými, aké boli tie pred štvrťstoročím. Čiže na jednej strane nesmierne veľké bohatstvo  v rukách niekoľkých miliardárov nadobudnuté nespravodlivým rozdeľovaním zisku,  a na druhej strane miliardy ľudí, ktorí nemajú z čoho žiť.  Všetci si iste prajeme, aby  sa dôsledky súčasnej svetovej finančnej krízy vyhli Slovensku čo najväčším oblúkom. No len prianie nestačí.  K tomu zrejme budú  potrebné  aj také činy,  aké sú aj tie,  vyššie citované z roku 1930.

Prajem príjemný, predvíkendový večer. doko