doko

Skutočne,  veľmi vážne pochybujem o tom, že žijeme v právnom štáte. Zoznámil som sa s  príbehom,  ktorý žiaľ potvrdzuje, že  v našej republike stále absentuje nielen dodržiavanie zákonov, ale aj sociálny prvok v konaní mnohých inštitúcií.

Ako prvý príklad môžem uviesť  ministerstvo kultúry, ktoré má v podriadenosti  RTVS. Od minulého roka, kedy bol zmenený zákon o tzv. koncesionárskych poplatkoch doteraz, čo je už pomaly rok, nie sú pracovníci týchto inštitúcií schopní zabezpečiť zákonné práva a nároky poberateľov starobných dôchodkov (SD), pri riešení ich žiadosti o zníženie poplatkov za služby RTVS. Za úplnú drzosť  zo strany týchto, nami platených inštitúcií,  považujem ten fakt, že ak aj začnete urgovať plnenie svojich práv, tak sa s vami ani vôbec nebavia. Telefón totiž nikto nedvíha a na emailové urgencie odpovedá  iba stroj.  Takže, načo je nám taký zákon, keď ho nedodržiava samotné ministerstvo.

No skutočne ma najedovala iná inštitúcia,  a to úrad,  ktorý by sa mal ku svojim klientom správať sociálne ukážkovo už aj preto, že slovko „sociálne“,  má vo svojom názve a tiež si ho platíme zo svojich odvodov a daní. Áno, ide o Sociálnu poisťovňu, ktorá ako štátna inštitúcia má nadriadeného iného ministra a ten jej tiež trpí porušovanie zákonov. Táto spoločnosť totiž  ukázala vrchol svojej nesociálnosti v tom, keď poberateľovi SD, na jeho žiadosť o zvýšenie SD podľa zákona 100/1988 Zb., z dôvodu odpracovania potrebného počtu rokov v I. pracovnej kategórií, odpovedala rozhodnutím tak, že mu už doteraz platne priznaný  SD, podľa  zákona 461/2003 Z.z., bez vedomia poberateľa SD, jednoducho znížila. Neprajníci si asi povedia, tak mu treba,  mal byť spokojný s tým čo mal a nikto by mu SD neznížil.

To je síce pravda, ale potom sa spýtam. Načo máme sociálne zákony, ktoré síce niektorým kategóriám občanov umožňujú požiadať o výhodnejší SD, keď to Sociálna poisťovňa nechce akceptovať a vedome porušuje zákony tohto štátu?  Načo máme Občiansky zákonník, ktorý hneď v prvom paragrafe píše, že: ... „Úprava občianskoprávnych vzťahov prispieva k napĺňaniu občianskych práv a slobôd, najmä ochrany osobnosti a nedotknuteľnosti vlastníctva.“ Teda ak, už niekomu patrí nejaké vlastníctvo, a priznaný SD vlastníctvom je, potom ho možno zmeniť len na základe zákona. Pritom sa má prihliadať na vôľu toho, kto právny úkon urobil, (žiadateľ o SD) a má sa chrániť jeho dobromyseľnosť.

Ale aj v samotnom zákone 461/2003 Z. z. nájdeme niekoľko platných ustanovení, ktoré výslovne pojednávajú o súbehu dôchodkových dávok tak, že  sa má vždy vyplatiť tá dôchodková dávka, ktorá je pre prijímateľa výhodnejšia, čiže finančne vyššia. (napr. § 81 a § 293l). Tiež v tom istom zákone nájdeme iné ustanovenia, ktoré výslovne SP prikazujú vyvolať osobne jednanie so žiadateľom o sociálnu dávku vtedy, ak si to situácia vyžaduje. (napr. §188).

Takže, aj keby sme vôbec neargumentovali zákonmi, na vyriešenie tohto problému, by podľa mňa mala stačiť aj samotná sociálnosť, čí ľudskosť príslušných pracovníkov SP. Tí mali  počas konania o podanej žiadosti, písomne alebo telefonicky osloviť žiadateľa a spýtať sa ho, na jeho názor. A žiadosť o nový SD, ktorú by zrejme následne žiadateľ stiahol, (veď kto by chcel nižší SD),  by tým bola vyriešená a celá administratíva a prípadné možné súdne spory by tak vôbec nenastali. Hoci teraz k ním asi dôjde.

Pekný predlžený víkend praje J.Kotulič.