doko

Prešovčania sa tohto roku chystajú osláviť 770. výročie, o prvej písomnej zmienke ich mesta. Viem to len vďaka kampani, ktorú radnica spustila začiatkom roka 2017. Konkrétne mi to pripomenuli veľké nápisy nad komunikáciami pri vjazde do mesta. Zachovala sa totiž listina kráľa Bellu IV. kde v nej tento panovník reaguje na sťažnosť mníchov z Bardejova, ktorí obvinili prešovských Nemcov z toho, že odstránili hraničné kamene ich pozemkov a nahradili ich falošnými. V tejto listine je osada uvedená pod menom Epuries, čo historici vysvetľujú ako   latinizovanú podobu maďarského názvu Eperjes, čiže po slovensky Prešov. Hoci som o zaujímavostiach Prešova napísal už niekoľko blogov, stále je tu čo objavovať. Na území mesta je k 23.3.2016 v zozname slovenských národných kultúrnych pamiatok zaevidovaných 385  pamiatok. Viď  

https://commons.wikimedia.org/wiki/Category:Cultural_heritage_monuments_in_Pre%C5%A1ov

Okrem toho, mesto Prešov vedie od roku 2009 ešte svoju evidenciu pamätihodností a v súčasnosti je v nej zapísaných ďalších 39 objektov. Toľko na úvod.

Písať chcem najmä o tom, že stále existujú drobnosti, ktoré by ma ako turistu zaujímali a bežne sa k ním nedostanete, Alebo mi tiež vadia nezrovnalosti v historických údajoch, ktoré by tam podľa mňa nemali byť, lebo ich uvádzajú mestské inštitúcie. Začnem pri tých nezrovnalostiach. Osobne som bol zvedavý na to, ktorá funkčná historická budova na území mesta je najstaršia. Odhadoval som, že by to mohol byť niektorý kostol. Trafil som sa, ale nie presne. Veď aby nie, ak mestská kancelária PIS na jednej strane tvrdí, že kostol sv. Mikuláša je  najstaršia budova v meste, lebo ho začali stavať po roku 1347, no na ďalšej mestskej web stránke http://egov.presov.sk/Default.aspx?NavigationState=840:0 nájdete údaj, že gréckokatolícky katedrálny chrám sv. Jána Krstiteľa a gréckokatolícky biskupský palác dokončili roku 1300.  Tak neviem, čo je pravda?  

Alebo by som rád vedel, prečo sa nás niekto z radnice stále snaží presvedčiť o tom, že chudák 49. rovnobežka prebieha cez Prešov na dvoch miestach, ktoré sú od seba vzdialené najmenej 35 metrov. Samotná rovnobežka  možno vie, ktorá je tá pravá a ktorá iba falošná, no mi turisti veru nie!

Ako turistu, ak niekde prídem, ma zaujímajú tzv.“naj“ o meste. To isté ma zaujímalo aj o Prešove. Keďže som nikde  nenašiel ucelený prehľad, tak som si ho v roku 2016 urobil na Wikipédii sám, a tak viem, že :

Najstaršie námestie – Františkánske námestie, existuje už od ranného stredoveku^[21]

Najstaršia lokalita – Slovenská ulica, existuje už od ranného stredoveku^[22]

Najstaršia tlačená kniha na Slovensku – latinská učebnica od Lucasa Fabinusa, bola vytlačená roku 1573 v Prešove^[23]

Najvyšší geografický bod – Malkovská hôrka, má 481 metrov nad morom^[24]

Najnižší geografický bod – koryto rieky Torysa, pod Wilec hôrkou, je 230 metrov nad morom^[24]

Najvyššia stavba – 110 metrov vysoký továrenský komín, Východná ulica

Najväčšia dohľadnosť – na 76 kilometrov vzdialené štíty Vysokých Tatier^[25]

Najvyššia vojenská hodnosť – maršal Francúzska, 15. 03. 1758 ju dosiahol prešovský rodák Ladislav Berčéni

Najznámejší barokový maliar – Jakub Bogdani, dvorný maliar anglických kráľov, jeho rodný dom stojí na Hlavnej ulici č. 5^[26]

Záver. Verím, že do vyvrcholenia osláv podobné maličkosti budú odstránené. Pekný víkend praje doko.