doko

      Neviem ako v iných mestách, ale v tom našom,  tento týždeň,  bola Hlavná ulica plná mladých, rumázgajúcich žiakov, ktorí v predmaturitnej eufórii  asi týmto spôsobom zakrývajú svoj strach z maturitnej skúšky. 

Áno, aj ja som maturoval, ale takúto neplechu sme nerobili.  Pochopil by som týchto žiakov, keby  v tejto predmaturitnej zmesi  radosti a strachu,  bolo z ich strany viac empatie k tým druhým, ktorí s maturitami nemajú vôbec nič spoločné a sú v meste preto, že ich k tomu nútia povinnosti alebo si tam chcú oddýchnuť.  

Veď medzi nimi  sa tiež môžu  nachádzať aj takí ľudia, ktorí  majú plnú hlavu svojich vlastných starostí. Nemajú prácu, možno sú aj nemocní, nevedia si rady s vlastnými deťmi, behajú po úradoch kde im málokto jasne a rozumne poradí  a podobne. Preto si myslím, že  hurhaj by títo žiaci mali nahradiť  kultivovaným sprievodom a pekným spevom. Vtedy by  asi na mnohým tvárach chodcov vyvolali úsmev a pochopenie.

Viete,  vôbec by som sa nebol dal do písania tohto blogu, keby som nebol svedkom niečoho, čo hraničilo so žobraním, dokonca až takým, že ohrozovalo bezpečnosť a zdravie nielen budúcich maturantov,  ale aj chodcov a vodičov.

Predstavte si kolónu áut, stojacu pred veľmi rušnou križovatkou, lebo tam svietilo červené svetlo. A pomedzi tieto autá, ktoré sa môžu každú chvíľu pohnúť,  pobehujú  žiaci a žiačky, pískajúci na píšťalky a hulákajúci,  v rukách držiaci klobúky, do ktorých si doslova vynucovali nejaké všimné!  Samozrejme, že po naskočení zelenej, vodiči miesto áut stojacich pred nimi, museli v prvom rade sledovať mládež, vystrájajúcu pomedzi autá. Len  aby náhodou nezrazili niekoho z nich. Skutočne to nebolo nič príjemné a som šťastný, že  v tomto prípade k žiadnej  dopravnej kolízii nedošlo, a to skutočne iba vďaka ohľaduplnosti vodičov.

Osobne si myslím, že väčšina rodičov o tom, čo tam vystrájali ich ratolestí ani netuší. Aj preto  o tom píšem. Ja, ako rodič by som svojim deťom toto nedovolil, a ak by potrebovali peniaze na výdavky spojené s oslavou a pohostením pri maturitách, potom som toho názoru, že ak nato žiaci nemajú sami nasporené, mali by o pomoc požiadať rodičov a nie chodiť po žobraní!

A tak miesto toho, aby ľudí v meste kultivovaným spôsobom pobavili a prípadne získali aj na svoju stranu. Naopak,  mnohých z nich otravujú. Preto sa niet čomu diviť, že  mnoho nezainteresovaných chodcov sa im vyhýba, prechádzaním na druhú stranu ulice.

Mladosť,  to je  radosť aj pochabosť. To hovorili aj moji rodičia a starí rodičia. Áno,  mládež je vždy iná, aj bola iná ako je dospelá populácia.   Len jedno sa nezmenilo.  Každá mládež si túto skutočnosť naplno uvedomí vždy až vtedy, keď mládežou prestane byť.

Aj napriek všetkému, prajem budúcim maturantom  úspešné zloženie maturitných skúšok a  do dospelosti štart s čistým štítom. Mne osobne sa vydaril pomerne dobré. Matematika - 2, deskriptívna geometria -1, slovenský jazyk -2, ruský jazyk – 2. Ale to bolo už dosť dávno. J.Kotulič