doko

Nie je garda ako garda

Dnes počujem z každej strany o činnosti takej alebo onakej gardy. Mnoho ľudí si význam tohto slová spája takmer výlučne s Hlinkovou gardou.  Ono je to, všetko aké si zložitejšie. Komu, ale majú slúžiť dnes a hlavne na aký účel?  A tak ak  chcete, rozšírte si svoje poznanie o nasledujúce  fakty.

Slovníky slovenských jazykovedcov definujú gardu ako

1. zbor ozbrojených dobrovoľníkov na podporu nejakého politického hnutia napr.: národná garda. červené gardy.

2.vybraný vojenský oddiel; osobná stráž významnej osobnosti napr.: kráľovská, pápežská garda.

3.  skupina rovesníkov spojená spoločnými záujmami napr.: mladá spisovateľská garda,

vybraní, vynikajúci pracovníci alebo bojovníci mladej generácie

4. skupina stúpencov nejakého hnutia (oddaných, zaslúžilých) osôb spätých generačne a zároveň záujmovo napr.: stará garda – príslušník hereckej gardy Slovenského národného divadla;

5. ozbrojený oddiel dobrovoľníkov napr.: národné gardy (v revolučnom r. 1848),  zelené gardy skupiny zbehov z rakúsko-uhorskej armády v 1. svetovej vojne skrývajúce sa v lesoch;

6. červená gardy bojové oddiely robotníkov organizované boľševickou stranou v občianskej vojne v Rusku v r. 1917-18;

7. biela garda. kontrarevolučné vojská v občianskej vojne v Rusku;

8. gardový pluk, gardový dôstojník

Z histórie sú známe napríklad:
Prétoriánska garda cisára  Augusta 1. storočie nášho letopočtu.
Prétoriánska garda alebo prétoriáni bola elitná jednotka tvoriaca osobnú stráž rímskym cisárom. V neskorších fázach impéria mali prétoriáni a ich velitelia  nesmierny vplyv, mnohokrát väčší ako samotný cisár. Často zosadzovali alebo dosadzovali cisára na trón. Ako prvý ich vo vojne použil Augustus – uplatnili sa a boli používaní ďalej.
Čierna garda je označenie skupín robotníkov, ktoré vznikli po Októbrovej revolúcii. Tieto skupiny, ktoré bojovali v nasledujúcej občianskej vojne, presadzovali anarchisrické myšlienky a názory. Čiernu armádu vytvorila na základe Čiernej gardy na jeseň roku1917 ukrajinská partizánka  Mária Nikiforovová.
Mikulášska národná garda 8. decembra 1918 sa zúčastnila ľudového zhromaždenia v Liptovskom Mikuláši  pri príležitosti vzniku Československa, kde sa zišlo okolo 12-15 tisíc ľudí z mesta aj širokého okolia. Zúčastnili sa na ňom skupiny mládeže, krojované dievčatá, mikulášska národná garda, organizovaní robotníci a slovenské vojsko, pod ktorým pomenovaním rozumeli slovenských dobrovoľníkov organizovaných v 1. pluku Slovenskej slobody.
Maďarská národná garda 11. decembra 1918 bola prítomná na vyhlásení samostatného Slovenska pod názvom Slovenská ľudová republika. Na zhromaždení sa zúčastnilo okolo tisíc osôb zo všetkých oblastí regiónu a za prítomnosti maďarskej národnej gardy a žandárov.
Železná garda bola  rumunská fašistická teroristická organizácia. Bola známa šovinizmom, náboženským fanatizmom a antisemitizmom. Roku 1938 bola zakázaná, r.1940 obnovila svoju činnosť a stala sa súčasťou vlády.
Мladá garda podzemná odbojová organizácia v Donbase počas druhej svetovej vojny.
Hlinkova garda (HG) bol polovojenský zbor HSĽS sformovaný v lete 1938 a legalizovaný v októbri 1938; Vládnym nariadením sa podstatne rozšírili právomoci Hlinkovej gardy a stanovili sa princípy povinného vstupu aj formou doplňujúcich organizácií (Hlinkova mládež) všetkých mužských príslušníkov od 6 do 60 rokov. Toto ustanovenie narazilo na odpor obyvateľstva a preto bola  vyhlásená za polovojenskú organizáciu s dobrovoľným členstvom. Postavenie a úlohy HG však definitívne upravil zákon z  5. 7. 1940.

Najvyšším veliteľom bol Jozef Tiso.  Ako súčasť bezpečnostného aparátu Slovenskej republiky plnila niektoré úlohy politickej polície, brutálne potláčala akékoľvek formy nesúhlasu s režimom. Počas SNP  sa zúčastnila po boku nemeckých jednotiek akcií proti povstalcom aj civilnému obyvateľstvu.  Od septembra 1944 sa stala Hlinkova garda popri Domobrane zložkou ozbrojených bezpečnostných síl fašistického štátu, podriadenou Ministerstvu národnej obrany. Od jari 1945 jej činnosť usmerňoval veliteľ nemeckých vojsk na Slovensku. Porážkou fašizmu bola Hlinkova garda zlikvidovaná, jej predstavitelia a aktívni prívrženci boli zväčša postavení pred súdy.

Čo na záver ?
Jedno je podľa môjho názoru isté. Tam, kde sa vyskytovala prítomnosť akýchkoľvek gárd či vojenských alebo tzv. polovojenských, vždy to skončilo nejakou revoltou. Žiaľ mnohokrát z toho bol vojenský konflikt. Preto by nikomu nemali byť ľahostajné žiadne, tzv.  národné gardy, v blízkosti našich hraníc. O to viac, že  sa ani nevie aký je ich skutočný cieľ. Veď na obranu štátu sú ozbrojené sily, vnútorný poriadok zabezpečuje polícia, katastrofy a havárie rieši hasičský a záchranný zbor, o bezdomovcov  sa starajú charitatívne  organizácie a o kresťanov cirkev. Kto ich teda potrebuje ? J.Kotulič

Viac blogov s touto tématikou aj na http://doko.blog.sk/?s=35984