doko

Možno, že niekto na túto otázku vie odpovedať hneď a niekoho takto položená otázka ani nenapadla. Totiž podstatné je, z akého pohľadu sa na referendum pozrieme. Ja sa vyjadrím len z pohľadu práva a z pohľadu veriaceho človeka. Môj právny názor je takýto. Referendum je vyhlásené v rozpore s našou ústavou. Totiž, pán prezident si akosi neuvedomil, že je štátnym orgánom a ako taký môže podľa Článku 2 ods.2   našej ústavy konať len toto:... „Štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.“ No a mne  a pokiaľ viem ani nikomu inému sa zatiaľ nepodarilo v našich zákonoch nájsť také ustanovenie, ktoré by prezidentovi prikazovalo, že môže vyhlásiť referendum s iným počtom otázok než aký počet je uvedený v petícii. Pointa celého „príbehu“ je totiž skutočne „iba“ v tom, že viac ako 400 000 občanov v petícii požaduje aby sa v referende hlasovalo o 4 otázkach a nie iba o 3. Inak povedané, ak mám ísť k referendu, nebudem sa takto, hoci aj nepriamo sám podieľať na porušovaní zákonov?  A ako veriaci človek, tiež nevidím porušovanie práv veriacich v predmetnej rovine referendových otázok v takom rozsahu, aby sa o nich malo jednať až v referende. Totiž, podľa mňa  ani jedna z nich negatívne nezasahuje do mojich práv veriaceho človeka.

Zopakujme si ich znenie: 1. Súhlasíte s tým, aby sa manželstvom nemohlo nazývať žiadne iné spolužitie osôb okrem zväzku medzi jedným mužom a jednou ženou? 2. Súhlasíte s tým, aby párom alebo skupinám osôb rovnakého pohlavia nebolo umožnené osvojenie (adopcia) detí a ich následná výchova? 3. Súhlasíte s tým, aby školy nemohli vyžadovať účasť detí na vyučovaní v oblasti sexuálneho správania či eutanázie, ak ich rodičia alebo deti samy nesúhlasia s obsahom vyučovania?  K 1 otázke: Samozrejme, že súhlasím veď to každému zaručuje aj Článok I. zákona o rodine, ktorý znie takto:....“ Manželstvo je zväzkom muža a ženy. Spoločnosť tento jedinečný zväzok všestranne chráni a napomáha jeho dobro. Manžel a manželka sú si rovní v právach a povinnostiach. Hlavným účelom manželstva je založenie rodiny a riadna výchova detí. Rodina založená manželstvom je základnou bunkou spoločnosti. Spoločnosť všetky formy rodiny všestranne chráni. Rodičovstvo je spoločnosťou mimoriadne uznávaným poslaním ženy a muža. Spoločnosť poskytuje rodičovstvu nielen svoju ochranu, ale aj potrebnú starostlivosť, najmä hmotnou podporou rodičov a pomocou pri výkone rodičovských práv a povinností. Všetci členovia rodiny majú povinnosť vzájomne si pomáhať a podľa svojich schopností a možností zabezpečovať zvyšovanie hmotnej a kultúrnej úrovne rodiny. Rodičia majú právo vychovávať deti v zhode s vlastným náboženským a filozofickým presvedčením a povinnosť zabezpečiť rodine pokojné a bezpečné prostredie....“  K 2. otázke: Ani v tom nevidím problém. Lebo aj terajšie zákony dovoľujú adopciu či osvojenie si detí a ich následnú výchovu len manželom. Citujem z ust. § 45 zákona o rodine: .... Pri zverení maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti uprednostní súd predovšetkým príbuzného maloletého dieťaťa, ak spĺňa ustanovené predpoklady. Osoba, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti, je povinná vykonávať osobnú starostlivosť o maloleté dieťa v rovnakom rozsahu, v akom ju vykonávajú rodičia. Aj v ust. § 46 sa pritom jasne deklaruje, že ... „Maloleté dieťa možno zveriť do spoločnej náhradnej osobnej starostlivosti manželom.“  K 3. otázke. Aj to je pokiaľ viem poriešené. Platný školský zákon totiž aj dnes umožňuje rodičom aby sa aktívne podieľali  na obsahu učiva, ktoré sa ich detí v škole učia. Dôkazom toho môže byť napríklad ust. § 3 tohto zákona, citujem:.. "Výchova a vzdelávanie podľa tohto zákona sú založené na princípoch - zákazu všetkých foriem diskriminácie a obzvlášť segregácie, slobodnej voľby vzdelávania s prihliadnutím na očakávania a predpoklady detí a žiakov v súlade s možnosťami výchovno-vzdelávacej sústavy, prípravy na zodpovedný život v slobodnej spoločnosti v duchu porozumenia a znášanlivosti, rovnosti muža a ženy, priateľstva medzi národmi, národnostnými a etnickými skupinami a náboženskej tolerancie. "

A okrem toho každý z rodičov si môže vybrať, či sa jeho dieťa bude vzdelávať v obecnej škole, súkromnej alebo v cirkevnej.  Krátko povedané, skutočne neviem o tom, žeby nám v tejto oblasti na Slovensku chýbali zákony. Či sa aj dodržujú, to veru neviem. Ale ak niekto porušuje zákony, potom na to treba upozorniť a riešiť to prostredníctvom orgánov, ktoré sú k tomu účelu určené. Referendum takýmto inštitútom veru nie. Znova sa pýtam. Komu je teda referendum na prospech? Myslím si, že väčšine nášho národa určite nie! Osobne v tom vidím len politikárčenie a nič viac!

Cieľom môjho blogu nie je odhovárať či mobilizovať ľudí k účasti na referende.  O tom musí každý z nás slobodne rozhodnúť sám. Týmito riadkami iba chcem vyjadriť názor jedného z mnohých radových občanov, ktorí riešia takú istú dilemu ako riešim momentálne ja - a to je odpoveď na otázku: Čo sa vlastne na našom živote po skončení referenda zmení k lepšiemu?  A to bez ohľadu nato, ako referendum skončí! Odpoveď si žiaľ musí nájsť každý sám.

Slobodné rozhodovanie a zrelú myseľ, prajem všetkým občanom a to  nielen pri referende 7.2.2015. doko.