doko

Pracovný poriadok a Zákonník práce

V jednom z mojich predchádzajúcich článkov už poukazujem na  nezmyselnosti, ktoré sa stále objavujú v Zákonníku práce. Teraz ma zaujali ustanovenia zo Zákonníka práce, ktoré sa dotýkajú pracovného poriadku.

Ťažko sa totiž nájde niekde inde taký lapsus  aký vyrobili zákonodarcovia tým, že v Zákonníku práce v  jednom a tom istom paragrafe 84 napísali

... (1) „Zamestnávateľ môže vydať pracovný poriadok po predchádzajúcom súhlase zástupcov zamestnancov, inak je neplatný.“  O  tri odstavce nižšie im už, ale nič nebránilo v tom, aby tam napísali

... (4) Každý zamestnanec musí byť s pracovným poriadkom oboznámený.  Pracovný poriadok  musí byť každému zamestnancovi  prístupný.

A aby sme o tom nepochybovali, či to myslia vážne,  tak si pre zamestnávateľa vymysleli ešte aj povinnosť, ktorá je  v § 47 ods.2 stanovená takto:

„Pri nástupe do zamestnania je zamestnávateľ povinný zamestnanca oboznámiť s pracovným poriadkom, s kolektívnou zmluvou a s právnymi predpismi vzťahujúcimi sa na prácu ním vykonávanú...“

Máte pocit, že okrem povinnosti tam existuje aj nejaké môže ?  Mne to bez mihnutia oka jednoznačne vychádza tak, že nie. Mám k tomu argument, dokonca zákonný,  a  to v § 12 zák. č.552/2003 Z.z. o výkone prác vo verejnom záujme

... „Zamestnávateľ vydá pracovný poriadok po prechádzajúcom súhlase  zástupcov zamestnancov, inak je neplatný.“ 

Poviete si čo je na tom také zaujímavé ?  Veď  každý zamestnávateľ má platný pracovný poriadok, tak načo o tom písať. Aj ja som si to myslel. Žiaľ hlboko sa mýlime, lebo takýto stav keď odbory použili veto totiž existuje v jednom zo silových rezortov. A to podotýkam, že už dosť dlho.  Tu potom skončí akákoľvek  snaha zamestnávateľa  o dodržanie hore uvedených zákonných ustanovení. Problém spočíva v tom súhlase.

Toto je totiž jasný dôkaz, že terajší Zákonník práce má stále niektoré  ustanovenia zo socializmu. Neveríte?  Čítajte čo o pracovnom poriadku písal v roku 1977 Zákonník práce v § 82 ods. 3.

„Nadriadené orgány a organizácie vydávajú pracovné poriadky s  predchádzajúcim súhlasom príslušných orgánov Revolučného odborového hnutia, inak sú tieto pracovné poriadky neplatné.“  Chápem, že  vtedy to asi malo politický zmysel,  lebo čo ak by v takom pracovnom poriadku nedajbože nejaký riaditeľ spochybnil vedúcu úlohu vtedajších všemocných.  Ale aké to má opodstatnenie dnes? Toto asi nevie zmysluplne vysvetliť nikto. Kto teda  donúti terajšie odbory aby súhlasili s pracovným poriadkom a ako to urobiť, ak už žiadna vedúca sila neexistuje?

Ale vážne. Bolo by dobré, keby ministerstvo práce v najbližšej novele Zákonníka práce tento výplod totality  zrušilo. 

Prajem vám príjemný deň. J.Kotulič

Odporúčam podobný článok na

doko.blog.pravda.sk/detail-alkohol-a-zakonnik-prace--12-.html