Celá druhá časť Zákonníka práce je síce venovaná problematike pracovného pomeru, ale keby ste chceli nájsť priamu definíciu tohto pojmu, nenájdete ju, tak ako nenájdete definíciu práce.
Veľmi laicky by sme mohli povedať, že pracovný pomer je druh pracovnoprávnych činnosti, vymedzený pracovnoprávnymi vzťahmi medzi zamestnávateľom a zamestnancom. Pracovný pomer sa zakladá písomnou pracovnou zmluvou medzi zamestnávateľom a zamestnancom. Jedno vyhotovenie tejto zmluvy je zamestnávateľ povinný vydať zamestnancovi. Je to v záujme právnej istoty zamestnanca. (§42) Vznik pracovného pomeru nastane vždy odo dňa, ktorý bol dohodnutý v pracovnej zmluve.(§46) Všimnite si, že tu zákon nevyžaduje písomnú formu dohody. Preto sa sem tam môžete stretnúť s tým, že zamestnávateľ nevyhotoví písomnú zmluvu. V tom prípade by porušil Zákonník práce § 42 a podľa zákona o inšpekcie práce by mu mala byť uložená pokuta. Ak by si taký zamestnávateľ myslel, že keď neexistuje písomná pracovná zmluva, že fakticky si môže robiť so zamestnancom to čo chce, je na veľkom omyle. To preto, lebo ide o faktické uzavretie pracovného pomeru, ktoré ak je bez písomnej zmluvy je vždy na dobu neurčitú a bez možnosti využitia skúšobnej doby. (§45,48)
Poznáme tieto druhy pracovného pomeru:
a) pracovný pomer na neurčitý čas (§48)
b) pracovný pomer na určitú dobu (§48)
c) pracovný pomer na kratší pracovný čas (§49)
d) pracovný pomer ako domácka práca a telepráca (§52)
e) pracovný pomer žiaka učilišťa (§53)
Okrem toho môže zamestnávateľ na plnenie svojich úloh alebo na zabezpečenie svojich potrieb, výnimočne uzatvárať s fyzickými osobami dohody o prácach, pri ktorých jednoznačne neide o pracovný pomer.(§223) Sem patria tieto práce:
a) dohoda o vykonaní práce (§226)
b) dohoda o pracovnej činnosti (§228a)
c) dohoda o brigádnickej práci študentov (§227)
Prečo toľko zdôrazňujem rozdiel medzi týmito skupinami pracovných činnosti? Preto, lebo obecne platí, že na tieto dohody o prácach sa so Zákonníka práce vzťahujú len ustanovenia Prvej časti Zákonníka práce. Ostatné ustanovenia Zákonníka práce sa pre účely týchto dohôd použijú vtedy, keď je to v Zákonníku práce uvedené. Napríklad pri nich nie je nárok na dovolenku, ani na zabezpečenie stravovania. A tých odlišnosti je ešte omnoho viac.
Príjemný deň praje doko.
Komentáre