doko

V nie tak dávnej minulosti  boli ohľadom pracovných ciest rôzne výnimky a zákazy, ktoré chránili niektoré skupiny  zamestnancov  pred účasťou na pracovnej ceste. Vydaním terajšieho Zákonníka práce, od 1.4.2002 boli zmenené aj pracovno právne podmienky vysielania na pracovné cesty. Pracovná cesta je definovaná v § 57 Zákonníka práce s tým, že zamestnávateľ môže vyslať zamestnanca na pracovnú cestu na nevyhnutne potrebný čas a len so súhlasom zamestnanca. Súhlas od zamestnanca nie je potrebný vtedy, ak vyslanie na pracovnú cestu vyplýva priamo z povahy dohodnutej práce alebo ak  to už bolo dohodnuté v pracovnej zmluve. Na pracovnej ceste môže zamestnanec vykonávať len tú prácu, ktorú mu určil  príslušný vedúci zamestnanec, ktorý ho na pracovnú cestu vyslal.

Cestovné nároky na pracovnej ceste nerieši Zákonník práce, ale  zákon č.283/2002 Z.z. o cestovných náhradách. Tam asi nie sú problémy. Problémy nie sú ani vtedy, ak sa zamestnanci vezú na pracovnú cestu v čase ich pravidelného výkonu práce, lebo tento čas sa im ráta do pracovného času a majú zato nárok na mzdu.   Najviac nejasnosti sa ale vyskytuje vtedy, ak čas na presun do miesta výkonu pracovnej cesty zamestnanci trávia v dopravnom prostriedku mimo pravidelnú pracovnú dobu, lebo Zákonník práce túto dobu  neráta do práce nadčas ani do pracovnej pohotovosti. Čiže zákon nedáva možnosť uplatniť si priamo nárok za takto strávený čas v dopravnom prostriedku, napríklad formou pracovného voľna s náhradou mzdy alebo na finančné vyrovnanie. Z pohľadu Zákonníka práce, nie je čas strávený na pracovnej ceste v dopravnom prostriedku mimo pravidelný pracovný čas, pracovným časom lebo zamestnanec nevykonáva prácu.  Pochopiteľne, že ak pracovnú činnosť vykonáva napríklad vodič a podobne, tak ide o výkon práce a tu je potrebné uplatniť si  všetky náležitosti, tak ako sú uvedené v Zákonníku práce.

Najschodnejšie riešenie tejto problematiky by mohlo byť také, že si určité nároky, za  čas strávený na pracovnej ceste v dopravnom prostriedku mimo pravidelnú pracovnú dobu, dohodnú odborári so zamestnávateľom priamo v kolektívnej zmluve. Zákonný spôsob je aj to, že zamestnanec nebude súhlasiť s vyslaním na pracovnú cestu mimo času pravidelnej pracovnej doby, lebo mu to umožňuje § 57 Zákonníka práce. A úplne najlepšie je, dohodnúť sa navzájom tak, aby nikto nepociťoval žiadnu ujmu, ani diskrimináciu.

Pekný deň. doko

Odporúčam aj http://doko.blog.sk/?s=36002